Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Leden 2012

Dva názory na môj blog

29. ledna 2012 v 14:10 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Dávno som sem nič nepridávala. Úprimne, nechystala som sa pridávať nič ani dnes, ale keď som našla link na hodnotenie môjho blogu v komentároch ku predchádzajúcom článku, povedala som si, reku fajn!
Už dávnejšie som obehla pár blogov a prihlásila sa do hodnotenia. Aby som videla, čo si rôzne osoby myslia o mojom blogu. Zatiaľ som dostala hodnotenia dve. Celkom ma zaujal fakt, že obe slečny viac-menej povedali úplný opak. Ale, posúďte sami.
Ja sa k hodnoteniu samému o sebe nejako vyjadrovať nejdem, mám blog ako sa mi páči. A okrem toho, priznám sa, že neviem pracovať s grafikou. Som rada, že som v nastaveniach objavila aj to málo, čo tu mám.

Šťastná a smutná myš

26. ledna 2012 v 17:24 Život plemena myšieho
Len tak stručne. Tento týždeň začal veľmi zhurta a hneď v pondelok som mala talentovky na školu.
V utorok po mesiaci jazdu v autoškole, pretože prvé skúšky som nespravila a mala som opravné naplánované v stredu.
Nebudem sa tu rozpisovať o ani jednej z týchto situácii, pretože som sa o nich už dosť navykladala svoju okoliu, a naviac vás určite nezaujímajú pikošky z môjho života. A ak hej, malo by vás to okamžite prejsť, inak si vás nájdem....
Každopádne, len taký radostný výkrik a smutný povzdych do ticha.
Autoškolu som spravila, takže akonáhle budú ľudia na polícii ochotní ísť do práce pôjdem sa dať odfotiť a potom o nejakú dobu budem snáď hrdý držiteľ vodičského preukazu.


No, a teraz tá druhá správa. Dnes boli na nete vycapené výsledky prijímačiek, a hádajte čo? Číslo 728 pre mňa očividne nebolo šťastné. Dostala som úbohých 9 bodov, pričom na postup do druhého kola bolo potrebných 20. Môžem si za to sama. Keďže som si veľmi priala uspieť aspoň v jednej z týchto dvoch vecí, Vyššia moc sa nado mnou očividne zľutovala a dopriala mi to. Samozrejme, iba jedno. No, moja chyba, mala som si veľmi priať obe. Najhoršie je, že sa teraz ani nemôžem cítiť zle, pretože sa mi vlastne splnilo prianie.

Ľadový medveď na dvore

24. ledna 2012 v 22:46 Snívala myška sníček
A to myslím vážne. Práve som totiž dostala geniálny nápad zapisovať pre vás moje sny. Nestáva sa síce často, že je sen dostatočne epický na to aby som si ho dlhšie pamätala, ale keď si ho pamätám tak je to masaker. A to niekedy doslova.
Založila som dokonca novú rubriku! Že mi ich pekne pribúda? No, ale poďme na sen dnešného rána. Síce si už moc nepamätám, ale rýchlo to radšej zapíšem, nech nezabudnem aj ten zbytok.

Každý deň....

24. ledna 2012 v 19:33 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Každý deň napísať báseň.
Každý deň dať život slovu.
Každý deň rozpútať vášeň.
Každý deň zaľúbiť sa znovu.

Nie, že by som bola zaľúbená alebo čo. Len sa chytám prateľskej ruky, ktorú ku mne načahuje Osud, aby ma zaviedol na tú správnu cestu. Ukázal mi kadiaľ ísť a ja ho nechcem sklamať, nechcem ignorovať jeho volanie. A preto píšem.
Ešte stále ale čakám na trpezlivých ľudí ochotných úprimne zhodnotiť dlhšie dielko uplácané dohromady asi za pol hodinu. Nachádza sa o článok nižšie a nesie neoriginálny názov Rokfort.
Pekne prosím, smutně koukám?

Rokfort

23. ledna 2012 v 22:54 Psaníčka, básničky
V dnešnej dobe sa na rôznych miestach hovorí o istom hrade, stojacom na skalnom úpätí. Jeho štíhle čierne veže sa ťahajú do výšky, sťaby sa chceli prihlásiť o miesto medzi národom nebies. Z diaľky naháňa tento starodávny hrad hrôzu. Ale čo sa skrýva vnútri? Určite ste počuli všelijaké chýry, svet je ich plný. Som si istá, že viete, aký hrad mám na mysli.

Tento strašidelný zjav totiž vôbec neodráža jeho dušu. Mohol by byť hocičím, ale on je niečím úplne prostým. Je to škola. Lenže, ó nie, nie je to obyčajná škola. Na tomto odľahlom mieste totiž rastie do múdrosti a sily nová generácia čarodejníkov, pod starostlivým dohľadom skúsených profesorov.
Počuli sme to všetci. Báchorky, povery, legendy. Lenže, čo ak je v tom všetkom aspoň malinké zrnko pravdy? Ako sa hovorí, každý mýtus má v čomsi svoj základ. Preto som sa vydala pátrať. A moje kroky ma zaviedli až do jedného staručkého mestečka, ktoré stálo opustené kdesi sa morskom pobreží.
V tomto starom meste, stála ešte staršia knižnica. Vstúpila som dovnútra, a akoby sa zastavil čas. Prastaré pergameny, zvitky papiera, storočná koža chrániaca práchnivejúce strany.... Bolo v tom čosi až zvrhlo magického.

Po chvíli hľadania som došla až ku regálu s legendami a eposmi staršími ako náš svet. Úplne vzadu, skrytá za ostatnými, stála kniha, ktorá vyzerala najstaršie. Vytiahla som ju von a otrela storočný prach z jej obálky.

"Príbeh počiatku a konca", tieto slová boli vyryté do dávno neforemnej kože. Nejakým nepochopiteľným spôsobom som vo svojom vnútri tušila, že toto je odpoveď na všetky otázky. Otvorila som a začala čítať riadky písané vyblednutým atramentom. Ku tejto knihe nebolo treba slová. Vstúpila ako svetlo priamo do mojej duše. A toto je príbeh, ktorý mi rozpovedala.

Michal

22. ledna 2012 v 11:43 Psaníčka, básničky
Príjemný deň všetkým ľudkom aj neľudkom. Ako sa dnes máte?
Rozhodla som sa vyhrabať pre vás jednu staršiu básničku, ale keďže mi včera štrajkoval blog.cz (zloba jedna!), pridávam ju dnes.
Nesie jednoduchý názov "Michal" a je to jedna z mála epických básní, ktoré som kedy napísala. Ja som vlastne všeobecne básní moc nenapísala, a tých epických ešte menej.
Michal pôvodne vznikal ako predmet stávky, kedy ja som mala za úlohu napísať 42 strofovú epickú báseň a kamarátka mala nakresliť 42 stránkový komix. A mala zakázané kresliť ho v nejakom sticky-sticky štýle! Musel to byť pekný a uhladený štýl kresby.
Stávka sa napokon vytratila do neznáma, a môj Michal sa nikdy nevydal na svoju hrdinskú púť. Ale aspoň nejaký čriepok jeho nikdy neobjavenej slávy u mňa ostal.
Keďže je to pár rokov strašie dielko, nemylsím si o ňom nič svetoborné. Viem, že rýmy sú nedokonalé, rytmus mi vypadáva a ten dej tiež nie je ktoviečo. Preto čakám objektívnu kritiku, niečo typu "júú, to je skvelé, úplná paráda!" proste neakceptujem. Keď ja v tom vidím chyby, môžete aj vy. Ale pár rýmov mi tam vyšlo, zopár vetných konštrukcií je tiež fajn.
Prajem príjemné čítanie.

Seriously?

21. ledna 2012 v 16:18 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Keby vám náhodou od Ori nestačil jeden článok za deň, tu je ešte také krátke, rýchle začudovanie sa.
Táto myš sa totiž čuduje nad návštevnosťou. To mi fakt dnes na blog prišlo 50 ľudí? Seriously? To kde sa nabrali?
Ako ja viem, že sa snažím urobiť si dobrú reklamu nechávaním komentárov kade-tade, ale že by som bola až takáto šikovná? Musím sama seba potľapkať po rameni.

A teraz fakt, ktorý ma mierne pobavil. Na blogu http://denikytv.blog.cz/ som sa narvala medzi WRITERS, čili spisovateľov a dostala som ako bonus vycapenie odkazu na môj blog v menu. Ale to, čo mi prišlo veselé je, že dotyčný človek tam napísal ORIDA - literárna tvorba. Ja tu fakt mám veľa tej literárnej tvorby. Viete čo to znamená? Povzbudenie, aby som niečo písala! Alebo nie.... každopádne ďakujem, za takúto milú možnosť spraviť si reklamu, snáď individuá, ktoré sem cez ten odkaz zablúdia nebudú sklamané.

Mami, už len napíšem článok....

21. ledna 2012 v 13:53 Myšie myšlienky
.... a potom konečne pôjdem niečo zjesť. Aj takto by sa dal označiť môj aktuálny stav.
Čosi som tu od rána stvárala a hľa, zrazu je už po obede a ja som stále v pyžame a ešte som ani neraňajkovala. Moje brucho už vydávalo podozrivé vrčivé zvuky, ale ja som im nevenovala pozornosť. Možno si chcelo len precvičiť hlasivky?
Aby som ale nevysedávala pred počítačom za cenu svjho vlastného zdravia, len napíšem jeden článok a pôjdem zo seba urobiť myš ako sa patrí.

Nevinnosť z myšej perspektívy

20. ledna 2012 v 22:18 Myšie myšlienky
Téma týdne. Inu dobre. Toto je môj prvý pokus o nasledovanie davu a napísanie čohosi na spoločnú tému.
Máme tu krásnu tému, tému nevinnosti. takže, čo vám k tomu dnes myška povie? Samozrejme to bude ďalší prúd myšlienok, tentoraz usmernený jedným jeidným slovíčkom.
Pohodlne sa usaďte a nezabudnite sa podeliť so susedom o popkorn, začíname.

Hviezdy

17. ledna 2012 v 22:54 Psaníčka, básničky

Hľadieť tak na hviezdy, vtedy v tú noc.
Keď chladný vzduch, čo mrazil až v duši
Zrádzajúc všetko čo sa smie, a čo sluší,
Vraj vznešenej Lune uchmatol jej moc.

Letieť tak ku hviezdam, každú noc,
sťa hipogryf. Odniesť tak posledné slovo.
Čo bolo a čo bude, obráti sa zrkadlovo.
Nikto už nepríde svetu na pomoc.

Tancovať tak s hviezdami, jedinej noci.
S búrkou a vetrami, v šialenom smiechu
Piesne o živote, piesne o hriechu,
Osudu spievajú jeho verní otroci.

Nájsť v sebe hviezdy, aspoň raz v noci
v tuhnúcom srdci. Jeho sen, mesto vymreté,
Neskutočne skutočným stáva sa vo svete.
V chaose času len múzy a mŕtvi žraloci.

Stať sa tak hviezdami, zažiariť nocou.
Čarokrásnu Lunu sprevádzať na jej púti.
Očarí dievčatá, aj mládencov múti.
V láske nech zabudnú na vojny aj vodcov.

Dobrý nadpis je to, čo prvé upúta....

16. ledna 2012 v 19:07 Život plemena myšieho
.... a preto sa snažím vymýšľať nadpisy čo najoriginálnejšie. Neviem, či táto moja snaha zrovna vychádza, ale aspoň pre mňa sú zaujímavé. Všetko je to len o úhle pohľadu. Každopádne, máme tu ďalší nezmyselný článok so zamyslením nad krásou života, alebo čímkoľvek, k čomu môj prúd myšlienok dospeje.

A aby som nezabudla, alebo aby táto správa neostala zabudnutá v dejinách času.... Pridala som sem chat. nachádza sa priamo pod mojom myšiou podobizňou na ľavej strane a hrdí sa názvom Myšia diera. Ak sa chcete o vľačom pozhovárať, nehanbite sa a napíšte to tam, je to lepšie a prehľadnejšie ako hľadať komentáre hore-dolu po svete blogov.

Zloba blog.cz

11. ledna 2012 v 18:36 Život plemena myšieho
To čo je toto za systém? Najprv mám bordel pri písaní článku a vkladaní obrázkov. Ale dobre, zmenili to tu, pomaly sa prispôsobujem, neviem ako na to. To im ešte beriem. Ale teraz? Myš chce prepísať chyby v článku, dodatočne čosi napísať a ono sa to nechce opraviť napriek tomu, že blog.cz tvrdí, že už to dávno prepísané je.
Aby toho ešte nebolo málo, skúsila som dať článok do Rozepsaných a zase ho publikovať. Pre istotu mi ho nechce načítať už vôbec, ukazuje ho len na titulnej stránke blogu, ale keď ho spustím nenájde ho. To čo je toto za systém....
Už som to zrejme vyhútala... ale aj tak.. .zloba blog.

Byť či nebyť ulitou?

11. ledna 2012 v 18:16 Myšie myšlienky
Zdravím vás, moji milí lidiškovia! Dnešný deň prebehol lepšie a hladšie než som očakávala, čož je skvelá vec. Preto som opäť tu, s príjemnou hudbičkou o skáze sveta v ušiach a pripravená napísať článok o sľúbených slimákoch.... ehm.. ulitách. A nejakom tom embriu. Pohodlne sa usaďte a vypnite si svoje mobilné telefóny, dnešný článok začína!

čísla, číselká, čísličôčky

10. ledna 2012 v 20:52 Život plemena myšieho

Alebo inak povedané, je už veľa hodín a ja stále nič neviem. Zase tá lenivosť. Vymyslite niekto hltač lenivosti a svet bude zrazu krásny. Potrebujem sa učiť. Nečakane, matematiku. Je to krásna vec, fascinujúca, logická, zaujímavá.... žiaľ chýbajú mi na ňu predpoklady a vôľa dohnať sa k počítaniu príkladov. škoda, že sa ju nemôžem naučiť hľadením na postup príkladu a ukladaním si ho do pamäte. Skôšala som, verte mi. Nejde to.
Ale však postupnosti nie sú také zlé.... ani tá štatistika. Len je toho veľa a mne sa nechce vypnúť PéCéčko. Ako sa k tomu donútiť? Nejaké osvedčené metódy?
Hlavne sa nemám ani kde učiť. Prerábame spálňu, takže všetky veci odtiaľ sú všade. Jeidný použiteľný stôl je v kuchyni a tá je taká.... nesympatická na učenie.
A to som chcela napísať ten článok o ulitách. Ulity sú fajn. Dá sa v nich nájsť matematická postupnosť. Vo všetkom je matika. Aj v embriách, len tam neviem zrovna aká. Ulity sú na to lepší príklad. A tie na obrázku sú fakt pekne matematické.
Odchádzam do ríše zabudnutia a matematiky. Majte sa zatiaľ krásne. A pri troche šťastia aj vypnem počítač.

Písmenká, slová, vety, text.

9. ledna 2012 v 17:11 Myšie myšlienky
Keď píšem, píšem dlho a s veľa preklepmi, lebo svoje články po sebe nečítam. Ale dúfam, že všeobecnému pocitu z článku zopár hrubiek a preklepov neprekáža.
Dnešný deň idem napísať článok, ktorý je ako ostatné. Zamýšľanie sa nad hlúposťami, náhodný a nezmyselný prúd myšlienok, ktoré sa rodia v mojej hlave.
Na čo iné je blog? Všetko ostatné si môžete nájsť inde na internete, ale tu som ja a ja som jedinečná. Tak ako sme jedineční my všetci.
Teda sa pohodlne usaďte, pustite si príjemnú, mierne melancholickú a pomalú hudbu a snáď aj s úsmevom na tvári sa dajte do čítania. Hádam sa mi podarí zasvietiť vo vašom vnútri malú iskierku dobrej nálady.

Komu sa nelení, tomu sa čudujem.

3. ledna 2012 v 15:56 Život plemena myšieho
A je to vážne tak, pretože je všeobecne známe, že sme národ lenivý. Ak niečo nemusíme urobiť, neurobíme to. Dokonca aj keď to urobiť musíme odkladáme to až po posledný "deadline".
Ale keď ona tá lenivosť je taká príjemná, čo poviete?