Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Byť či nebyť ulitou?

11. ledna 2012 v 18:16 |  Myšie myšlienky
Zdravím vás, moji milí lidiškovia! Dnešný deň prebehol lepšie a hladšie než som očakávala, čož je skvelá vec. Preto som opäť tu, s príjemnou hudbičkou o skáze sveta v ušiach a pripravená napísať článok o sľúbených slimákoch.... ehm.. ulitách. A nejakom tom embriu. Pohodlne sa usaďte a vypnite si svoje mobilné telefóny, dnešný článok začína!


Okrem iného ma zrovna napadla skvelá myšlienka, a síce že písať nadpis článku až potom čo ho dopíšem. Takže uvidíme čo sa z toho nakoniec vykľuje, ešte to ani ja sama neviem.
Ale poďme na to pekne po poriadku. Dnešný deň začal s hlavou plnou matematiky a boľavými očkami z nedostatku spánku. Tiež sa vám to stáva? Že keď málo spíte, okrem toho, že ste celý deň unavení, ešte vás aj bolia oči? takým divným spôsobom? Akoby boli suché, alebo čo ja viem ako to opísať. Ale keď som si poriadne zazívala narhrnuli sa do nich slzičky a už to bolo o moc lepšejšie!
Na raňajky som papala palacinky. Ale také zo včera, prihrievané na masielku a s čokoládkou. Škoda len, že som si ich prihrievala sama a naviac som čokoládu tiež rozpúšťala ja a dala tam moc masla. Takže to celé bolo také.... akési.... aby sa nepovedalo. Granko zase raz zachránilo situáciu. A chuť samozrejme.
O škole sa rozpisovať nejdem, však tú všetci poznáme. Len tak zbežne to, že matika dopadla lepšie než som čakala. Teda, čakám, že dopadne lepšie než som čakala. Nečekám nič zlého, ako som čakala pôvodne. Ale však počkám a uvidím. Snáď sa moc nenačakám, mohla by to čo najskôr doniesť.

(Štrngocú kľúče vo dverách. Dvere sa otvárajú. Prichádza mamina z obchodu. Nachvíľu si odbehnem uchmatnúť niečo z jej nákupu a hneď sa vám ďalej venujem.)

Teraz sa mi pretrhol prúd myšlienok.... No nič, načriem do nového. Čo tak dostať sa konečne k onomu obrázku?


Aha, aha! No nie je úžasný? Mne sa mocinko moc páči, aby som použila aj nejaké tie expresívne zafarbené slovíčka.
Všetko pekne po poriadku. Tento peknučný obrázok bol nakreslený slečnou, ktorá sa Internetu predstavila ako Xylocopa Interstellara. Obrázok bol skopírovaný z jej blogu. Odkaz pre jednoduchšie nájdenie tohoto milého farebného miestečka bol pridaný aj do menu na ľavej strane, kde sa môže pochváliť členstvom medzi mojimi Favourite links. Nájdete ho tam ukrytý za slovami "Nádejná umelkyňa", ktorými som si dovolila titulovať slečnu autorku.

Teraz k samotnému obrázku. Čo sa mi na ňom tak mocno páči? Ulity! Mám rada slimáky. A mám rada hviezdičky. Tiež mám rada farbičky, a najsamviacej modrú. Ale predovšetkým sa mi veľmo ľúbi ten nápad spojiť toto všetko dohromady. Autorka na svojom blogu prezradila, že tento výplod jej fantázie poputuje do súťaže "Co se skrývá v ulitě". Držme jej všetci svorne palčeky, nech to abstraktná predstavivosť niekam dotiahne a posunie svet umenia zase o kúsok ďalej.
V týchto ulitách sa toho určite skrýva mnoho, a zaručene to nebudú len embriá. Ale ináč ten mrňavý ľudský zárodoček je tiež vydarený. Proste si len tak lieta vesmírom napojený v nekonečnom rade tajomných farebných ulít.
Troška mi to pripomína morské živočíchy, ktoré sú na seba hromadne popriliepané a tvoria celé kolónie. To musí byť susedských hádok. A ak sa z takéhoto spoločenstva odsťahujete, čiže odpojíte od kolónie, je tu vážne riziko úrazu, ktorý povedie až k zrušeniu existencie vašej osoby. Nie moc lákavá predstava.

Ulity, ulity, ulity.... čože skrývate? Ulity, ulity, ulity.... Farebné ulity. Veľké ulity. Hviezdy. Ulity. Hviezdy. Ulity. Embriá....

Malinko mi to pripomína záver filmu Vesmírna Odyssea 2001. Tam bolo embrio letiace k našej modrej planéte. Ale nebolo v ulite. To nemá už v sebe tú krásu. Ináč film odporúčam pozrieť až po prečítaní knihy, ktorá je veľmi zaujímavá a je od spisovateľa Arthura C. Clarka. Ak si chcete pozrieť len film, dávajte si pozor aby vám neexplodovala hlava. Pri knihe to nehrozí až v takej miere, ale boli chvíľky kedy som mala na mále.

Ulity, ulity, samé ulity.

Toto by som si kľudne dala zväčšiť a nalepila si to ako plagát pri posteľ. Ale ináč klobúk dolu pred samotnými ulitami. všetky tie špirály, špirály, špirály. Vyzerajú krásne matematicky. A autenticky. Schválne, či mala autorka pred sebou reálnu ulitu, alebo to kreslila z hlavy?

Asi to tu niekde seknem. Čokoláda mi stúpa do hlavy. Ale viete čo by ma zaujímalo? Kde sú slimáčiky zo všetkých tých ulít. Prázdna ulita znemaná, že jej obyvateľ bol vyžratý mravcami, alečo čosi podobne morbidného. A možno sú to len malí zákerní vesmírni slimáci, ktorí sa tvária, že sú ulity prázdne a číhajú... číhajú... číhajú.... Kým poletí okolo nejaká loď a uvidí embrio v strede kolónie slimákov. A bude zvedavá.... Priletí bližšie... a BUM! Sama sa stane súčasťou kolónie, prielpí sa a ostane lietať vesmírom na slimáčí pohon. Možno ak to bude nejaká stará ruská raketa, získa aj pekné slimáčie farby. Ulity sú dúhové. Ale my dúhové ulity sa zemi nemáme. Aspoň nie také, v ktorých žijú normálni a slušní slimáči spoluobčania. Preto neverte farebným ulitám. Žijú v nich vesmírne slimáky. A jedno malé embrio.

To by sme mali. Svoj životný sen pre dnešný deň som si vyplnila, napísala som článok o farebných ulitách a embriu. Teraz ešte dopísať názov pre článok a môžem sa vydať na cestu do iných zákutí Internetu.
Hm.... Pôvodne sa to volalo "Slimáky, matematika a čosi sladké". Lenže o sladkom som písala minimálne a o matike ešte menej. Alebo naopak. Každopádne ešte stále cítim na jazyku Kazizuba Hnedého, a.k.a. agenta Čokoládu.
Ale teraz mi napadol milušký nadpis. Aj tak je každému jedno ako sa to bude volať.
Porúčam sa, tak zase příště!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Xylocopa Interstellara Xylocopa Interstellara | Web | 11. ledna 2012 v 19:47 | Reagovat

Děěkujuu za tendlenc článěk, taká chvála, tu si snad ani nezasloužím :) Při kreslení ulit jsem před sebou opravdu měla jednu skutečnou. Kdysi jsem chtěla nabarvit na duhovo-vesmírno samotnou ulitu, ale nepovedlo se. A tyhle ty na obrázku, v nich byli slimáci, a ulity co po nich zůstaly,  byly poslány do vesmíru aby nabyly nový účel (jedna z nich schovává i embryo) Ale jinak bych k nim sama tolik nevymyslela, co ty.
Čokoládka, tu miluju nejvíc ze všech jídel, ale pak mi též zaleze do zubů a žere je to nechutným způsobem

2 Leilee Yume Hikaru Leilee Yume Hikaru | Web | 15. ledna 2012 v 20:35 | Reagovat

Ten obrázek je naprosto překrásný!!!
A tvůj článek se také povedl... Sice šneky ráda nemám, ale proč si o nich někdy nepřečíst... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama