Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Náhodné čosi

10. března 2012 v 21:47 |  Myšie myšlienky
Nemám o čom písať. Je to smutné, ale je to vážne tak. S očakávanou maturitou a neočakávanou nechuťou k učeniu je to so mnou proste zlé. Idem skúsiť zo seba vypotiť nejaký nesúvislý prúd myšlienok, ktoré všetci tak zbožňujete, aby som aspoň niečo na ten blog písala. To ste radi, všakže, moji milí? Robím to pre vás. Aby ste na vlastné oči videli, že.... že... Proste tak!


Keď nemyslíte vôbec na nič a nudíte sa, je ťažké napísať čosi zmysluplné. A že ja sa často nenudím. Teraz však vážne úplne seriózne uvažujem, že pôjdem spať. Ráno skoro vstanem a budem sa učiť.....
Ha-ha! Už sa vidím. Nebude sa mi chcieť. Nebude sa mi chcieť vôbec nič, nieto ešte vstávať ráno z postele. Ale predstava je to pekná, nie?

S náhodnými pesničkami hrajúcimi v mojich myších uškách, poďme spolu skúsiť niečo vypotiť.
Chcela som vás opäť zneužiť na vytvorenie čohosi pre seba sa mňa (to nebol preklep, vážne som to tam napísala). Lenže, keďže ku minulej výzve sa ozvali asi len dve osoby, ktoré na to už určite aj tak zabudli, načo sa o niečo také pokúšať? Možno niekedy inokedy, až budem mať viac síl napísať článok, ktorý vás ukecá stráviť svoj voľný čas prácou pre náhodú myš z hlbín internetu.

Šalala, tralala. Ako sa máte? Viete o tom, že je nepríjemné písať článok, keď na vás z reproduktoru hľadí gumený netopier? Že nie? No mali by ste to rozhodne niekedy skúsiť. To je jedna z vecí, ktoré si človek, hlodavec, jendorožec aj všetky iné malé, veľké aj chlpaté stvorenia proste musia zažiť predtým, než sa poberú na inú sféru existencie. A aby toho nebolo málo, na druhom repráku mi sedí žaba plnená guličkami. Život je ale vtipný, čo?

Jeden múdry muž antickej filozófie raz povedal: "Viem, že nič neviem." Myslím, že v tomto prípade sa to celkom pekne vzťahuje na všetkých maturantov. Cítite to priatelia? Už sa to blíži. Lezie nám to po chrbte ako obrovský chrobák a nevie sa to dočkať, kedy nás bude môcť mocne zovrieť, ako nejaké handrové bábiky.
Poeticky sa vyjadrovať o škole. Je to dobré, a či nie? Asi jednoducho úplná rezignácia a oddanie sa Osudu s veľkým O.

Pri náhodnom hľadaní úplne náhodných obrázkov na náhodnom Googli, som totálnou náhodou narazila na tento pekný, náhodný obrázok.
A že som tu už dávno nedala nič grafického, rozhodla som sa šmariť vám ho sem pre potešenie ducha, očka a aj pre obzvláštnenie článku. Je to neskutočne roztomilé, nemyslíte? Orida má rada myšky, ó, veru áno!

Nie nadarmo je Myška myškou. Aj s veľkým M aj bez neho. Ako sa jej - teda mne - zrovna chce a uráči napísať.

To je pekné. Tí ujovia v tej náhodnej pesničke skáču po celom obraze s gitarami v rukách a spievajú do toho. Pohladí to na srdiečku keď vidíte, že niekto sa takými šialenosťami dokáže uživiť a normálny, pracujúci človek nie. No čo, popularita je sviňa, raz darmo.
A teraz tam rapuje nejaký ujo v bielej šiltovke nakrivo a bielom chlpatom kožuchu. Pre Perúna, čo to počúvam? Ja ani neviem. Niekto to dal na Facebook, tož som si to pustila. Len tak. Bez nejakého serióznejšieho dôvodu.

Ešte ste s myškou? Ešte stále s ňou plávate na vlnách prvotných pocitov a nápadov jej mysle? Toto je len povrch, to vnútorné, je pre tentoraz skryté. Pretože načrieť niekam hlbšie je proste téma na iný deň, inú situáciu a vôbec, inú náladu a všetky tie ostatné opletačky okolo toho.

Myslím, že tento článok môžem kľudne ukončiť aj tu. Taktiež si dovolím prehlásiť, že ak ste sa dočítali až sem, úspešne ste zabili krátku chvíľu svojho života. Tento text vám absolútne nič nedal, nedozvedeli ste sa nič nové, (Za predpokladu, že ste poznali Sokratov výrok, ktorý som spomínala vyššie. V opačnom prípade, som vám poskytla aspoň takúto malinkú vedomosť.) a v žiadnom prípade to nijako neobohatilo váš život. Ale aj tak som rada, ak si toto niekto prečítal. Len tak. Proste pretože to niekto čítal. A utvorí si názor. Ale radšej si ho netvorte. Fakt. Názor podľa náhodného článku je... čo ja viem. Nepresný? Povedzme.

To by bolo na dnes odo mňa všetko. Krásny zvyšok vášho dňa, a píšte zmysluplnejšie články, než píšem ja. Dobrú noc.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Thar Thar | Web | 11. března 2012 v 14:26 | Reagovat

Ja viem, že si to myslela asi ironicky, ale ja mám fakt rada nezmysluplné obkecávanie života blogerov :D
No, ja mám obložený monitor plyšákmi, ktorý na mňa v jednom kuse čumia, tak si to asi viem predstaviť XD

2 Madalajn Madalajn | Web | 12. března 2012 v 17:34 | Reagovat

jo to zas bude :-D Ještě nám má rodit jedna koza a jedna ovce takže ještě máme nějaké starosti..už nechci ale dávat ruku do ovce a vytahovat jehňata!Fuj.. :D :/

Fuu,nezávidím maturu na krku,ségra taky letos maturuje a je nepříčetná,nervozní a vyšinutá z toho če má přečtené jenom tři knížky,koza jedna :D ..
Dobrý že ha-ha :-D To já vždykcy přes den si říkám že se budu učit,pak se na tovyseru a žeknu si že až večer ale večer jde něco v televizi tak to zas přeložím k snídani na to se taky vyseru a chci se učit v autobuse,na to taky seru z vysoka a učím se až v hodinách :-D Jsem magor.Ňuf,ňuf,ta myšička je roztomilá ale když si vzpomenu na tu která mě dokázala vyčvihnout až na stůl tak se mi ježí chlupy :D ..

3 Oli Oli | Web | 12. března 2012 v 19:47 | Reagovat

Před maturitou jsem věděla, že nic nevím a vím to doteď. Tahle Sokratesova moudrá věta mě stále provází :D
Myška je krásná :-)

4 Leilee Yume Hikaru Leilee Yume Hikaru | Web | 13. března 2012 v 19:31 | Reagovat

Obrázek je tak ťuťuťu... :) Co se vzkecávání týče, tak já tuto metodu praktikuju dost často... Prostě píšu a snažím se nějak si utřídit myšlenky (myš Lenky :)... Vlastně většinou ani nečekám, ani nechci, aby to někdo četl... Jen si tak pro sebe jednou něco napíšu a pak to tímto počinem splachuji do veliké mísy zapomnění, odkud už tento text nikdy nevylovím... (Vy snad hledáte v záchodě kousek toaletního papíru?)
Teď jsem pravděpodobně udělala něco podobného... Moje přirovnání... Hmm... Kapitola sama pro sebe... Ale mazat to nebudu... Třeba mne někdo (někdy) pochopí... (Doufám!)
Tvá Leilee Yume Hikaru

5 Verča Verča | Web | 22. března 2012 v 10:20 | Reagovat

matuirita byl samej stres a jsem ráda, že už to je za mnou :) :D stejně to vždycky je na náhodě a štěstí

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama