Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Také voľačo podivné

23. března 2012 v 23:42 |  Život plemena myšieho
Pretože každý sa občas potrebuje vykecať. V tomto príapde vypísať. Alebo skôr napísať článok. Mám na to teraz akurátnu náladičku. Poznáte taký ten pocit, čo je zmiešaná únava, zo stresom, akousi bezmocnosťou a všeobecnou rezignáciou? Tak tak nejako sa práve cítim. Ozaj, a ešte sa aj hnevám sama na seba, pretože som neschopná a lenivá. Takto nezmaturujem.


Nie vážne. Odhliadnuc od toho, že vôbec neučím na druhú časť maturít (prvú som prežila), tak flákam ja povinnosti mimo školy. Flákam ešte aj svoje záľuby. Dokonca aj veci, na ktoré som sa dala pre odreagovanie sa od reálneho života flákam. Vyhováram sa ako silno-mocno nestíham a vlastne sedím celé dni pri PC a čumím do prázdna.

Je mi smutno samej zo seba. Je mi smutno za tým, čo bolo a už sa nevráti. Je mi smutno z toho čo mohlo a ešte môže byť, ale nerobím nič preto aby sa to skutočne stalo. Ale predovšetkým mi je smutno. Ale inak som šťastná. Ono, štastie v živote je taký celkový všeobecný stav. Ale momentálne rozpoloženie ducha je len krátkodobé a mení sa ako počasie. Nikdy neviete kedy priduje severák a či bude pršať deň alebo tri týždne. vedia to len meteorológovia. Škod,a že tu žiadneho takého nemám. Ale čo už, aj tí sa zvyknú mýliť.

Zaujímalo by ma, kto tieto moje úvahy číta a načo mu to je. Starať sa do života iných ľudí je hlúposť, každý máme svoje vlastné trable. A predsa človeka poteší, keď môže vykričať do sveta čo si myslí.
Len mám pocit, že tento blog stráca svoju originalitu a vôbec, nejakú pointu. Prispievam málo a keď sa tu raz za milénium objaví článok, je to akýsi nonsens, zamyslenie sa nad ničím.

Viete čo? Mala som narodeniny. Pred pár dňami. A bola som v divadle. Bolo to krásne. Vtipné. Milé.
A potom som behala sama po obchoďáku a nevedela čo tam robiť, kým som neobjavila kníhkupectvo, kde som strávila nasledujúcu hodinu, pokým po nás neprišiel autobus. Spomínala som, že to bol školský zájazd?

Je zaujímavé ako sa človek dokáže cítiť osamelo v spoločnosti ľudí. A to nehovorím len o skupine, ktorá ho neakceptuje. Také príklady mi môžu byť ukradnuté. Ale keď si raz zvyknete na určitý druh ľudí, zdieľajúci s vami isté názory, humor, teórie a koníčky, cítite sa s nimi dobre. Lenže akonáhle prejdete do inej skupiny, ostáva na vás nálepka skupiny predchádzajúcej a akosi nezapadáte. Máte radi aj jedných, aj druhých, aj tretích.... ale v konečnom dôsledku máte z každej skupiny čosi a úplne nepatríte ani do jednej. Všade sa nájde niečo, čo vám príde vtipné z dôvodu, ktorý ostaní nechápu. Alebo ste z niečoho nadšení a iná parta priateľov na vás pozerá, akoby ste spadli z Marsu. Vlastne nie, to by skôr s krikom utekali a brali plameňomety... ale pointu ste pobrali.

Každý z nás toto určite pozná. Vždy to tu bolo a vždy to tu bude. Je to tým, že poznáme rôznych ľudí, máme rôzne záľuby. Lenže v poslednej dobe som to začala pociťovať akosi príliš. Bola som napríklad na Anime Show. Prišla som po troch dňoch domov nadšená a veselá. Kamaráti v škole na mňa hľadeli, akoby som bola na drogách. Ak ich aj zaujalo čo som hovorila, trvalo to len chvíľku a rýchlo ich to prešlo. Ktosi je rád, keď vidí človeka s dobrou náladou.Niekto iný si zase myslí, že vám preskakuje. A tak je to všade. nezavďačíte sa všetkým, vždy si niekto o vás bude myslieť, že do tej jeho skupinky nezapadáte.

Je to zvláštne. na jednej strane si mám s ľuďmi čo povedať, na druhej si musím dávať pozor čo pri kom hovorím, ako sa pri kom správam. Kto potom som? Nepatrím úplne ani do jednej kategórie. Nie som úplne šialená, takže ku šialencom nepatrím, ale nie som ani dosť normálna na to, aby som patrila do priemeru. Malinko si brhlím ego, je to vidieť?
Vlastne ani neviem o čom tu píšem. Zamyslenie prešlo od nálady až ku všeobecnému pozorovaniu môjho bezprostredného okolia a jeho vplyvu na moju osobu.

Máte radi krásu? Lebo ja ju zbožňujem. Len mi občas pripadá, že si ju ľudia nevšímajú. Kedy ste sa naposledy cestou domov zastavili pri strome a sledovali vtáčiky poskakujúce na konároch? Započúvali sa do ich spevu? Obdivovali tajomnú modrotu bezoblačnej oblohy?
Je tu jar, čas krásy, čas naberania novej sily, čas fantázie po dlhom spánku. Šťastie, radosť. Pookriate srdce. Vietor vo vlasoch. Zbožňujem jar, je pre mňa najmilším ročným obdobím. A predsa teraz na jej začiatku hrabem sa v myšlienkach tmavších než aké som mala za najmrzutejších zimných dní.

ľudské bytosti sú tak podivné stvorenia. Sme príliš komplikvaní a príliš krehkí. myslíme si, že sme pánmi sveta, ale matka Príroda nás zmetie jeidným silnejším vetrom, či morskou vodou. A predsa sme stále tu a každodenne prežívame svoje malé tragédie, ktoré sú také nepodstatné a predsa nám prídu najhoršie na svete. V porovnaní s každým človekom sa nájde na svete aspoň jeden, ktorý je na tom horšie. A točí sa to dokola a dokola. Vždy keď vám bude ťažko a nebudete vedieť ako ďalej, spomeňte si na deti v Afrike. čo by tie dali za naše problémy!

Sem príde náhodný obrázok, z jedného pekného obrázkového komixu, na ktorý mám kdesi uložený odkaz, ale just si nespomeniem ako sa volá. Je na ňom link, takže si to kľudne pozrite. To nájdete, ste šikovní.


Čo ešte napísať. Pointa tu uniká, alebo nikdy ani nebola. Plakať nemá cenu, utápať sa v zúfalstve mi len privodzuje úvanu a chuť ísť spať. A keďže mi očividne dnes diel Dr. Who v televízii nepôjde, možno poslúchnem ten malý vnptorný hlások hovoriaci, že si deformujem mozog toľkým sedením pri PéCéčku. Majte sa teda zatiaľ krásne, či už ste sa dočítali až sem, alebo nie. Dobrú noc.

(článok po sebe ako už tradične odmietam čítať, preto prosím ospravedlňte preklepy, hrubky a podobné previnenia, ktoré by vo verejne publikovanom texte nemali byť)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie&Vinnie Ronnie&Vinnie | Web | 24. března 2012 v 9:57 | Reagovat

No tak Zendaya žadny novinky nemá. Tim líp, tak se muzu vykecat :)
Victorious je serial na Nickelodeonu, je to komedie a já to miluju :D je to kazdy den v 17:10

2 magazine-about-all magazine-about-all | Web | 24. března 2012 v 15:26 | Reagovat

Jak chceš:) máme tu taky jednu holčinu co píše úvahy a když se píše o něčem co upoutá tak si myslím že by to nemuselo být špatné;) no jak chceš, za zkoušku nic nedáš;) ale tak kdyžtak budeme rádi když nás budeš pravidelně číst..:)

3 Tharya Tharya | Web | 24. března 2012 v 21:54 | Reagovat

Ten tretí odstavec! Presne viem ako to myslíš. Presne presne presne.
A ako tak čítam aj všetko ostatné!
Ja sa rada zastavím a pozorujem niečo, čo si ľudia nevšímajú. Napríklad v pondeol som išla do školy a boli predo mnou vrabce. Myslela som, že všetky uletia, ale jeden si len sa dol na múr a bolo mu jedno ako blízko som. Tak som tam asi 5 minút stála a pozerali sme si do očí. Taký bol zlatý! XD
S Dr. Who som sa sekla na 4. sérii keď vyradili z hry megaupload, odvtedy som ho nehľadala inde... ale asi začnem.

4 cincina cincina | Web | 25. března 2012 v 9:46 | Reagovat

Do tvého článku jsem se úplně začetla :) Souhlasím s tebou ve všem :) Všechno jsi tak přesně vystihla, až to není možný.

5 Vendy Vendy | Web | 25. března 2012 v 19:27 | Reagovat

Tak jsem vypsala parádní dlouhý komentář, drbla jsem do nějaké klávesy a všechno to zmizelo.
Takže znova...
K tvému pocitu trochu osamocení - nejsi v tom sama. Taky mám pocit, že nedokážu být s lidmi otevřená a bavit se tak, jak bych chtěla. Jen asi dvě kamarádky mi byly tak blízké, že jsem s nimi mohla klábosit o čemkoliv. Jinak se bavím s různými skupinkami lidí o různých věcech, ale nikdy to není ze srdce. Ale s tím se dá v pohodě žít.
Třeba budeš mít jednou štěstí a na takovou skupinku lidí narazíš, se kterou se budeš cítit perfektně a budou tvá "krevní skupina", tedy budete si rozumět, nahrávat si slovní přihrávky a bude vám fajn.
Ale to není samozřejmé, takové lidi každý nenajde!
Ještě mě zaujala tvá zmínka o štěstí jako o poměrně normálním stavu - myslím že štěstí je docela prchavé, udrží se jen chvilku a zmizí a vrací se. Ale myslím, že lidi můžou být i spokojení - a spokojenost už může být dlouhodobější.
Tobě přeji spokojenost, energii a chuť zase něco podnikat. A kapku štěstí k tomu!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama