Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Dieťa v ženskom tele

15. dubna 2013 v 22:22 |  Myšie myšlienky
Ja vlastne neviem ako začať. Preto to skúsim proste nejak. Budem ťukať a ťapkať do klávesnice a uvidíme, či sa prepracujem k pointe, ktorá mi vŕta v dušičke, hlavičke a srdiečku. Preto nech sa páči, pohodlne sa usaďte, prichádza ďalšia podivná jazda svetmi-nesvetmi a výlevmi toho, čo sa uvarilo v živote malej myšky.


Sama o sebe nepodstatná záležitosť. Sama o sebe, možno pre niekoho podstatná. Varila myšička kašičku.... Varila Kašička Myšičku.... Potrebovala sa Myška vyrozprávať, nepočúval ju nikto, napísalo mýšatko blog, vrátilo sa k nemu po dlhej dobe aby pochopilo samé seba a stále nechápalo, prečo si to radšej nezapísalo do denníčka....

Sny sa plnia. Dávajte si pozor na to, po čom túžite. Osud má totiž podivný zmysel pre humor a chápe veci svojim vlastným spôsobom.

Tá myšlienka mi pripomenula jednu krásnu knížku. Kedysi mi jeden človek, ktorého si veľmi vážim, povedal, že je to ťažká kniha na prelúskanie, kvôli štýlu písania a zrejme aj na pochopenie. Poznáte Šagrénovú kou od Balzaca? Ak nie, odporúčam prečítať. Je to.... jednoznačne zaujímavé čítanie. Hlavný hrdina mi bol miestami sympatický aj nesympatický, schvaľovala som aj odsudzovala jeho rozhodnutia, chápala ho a občas si skoro hlavu trieskala, ako niečo také mohol urobiť. Každopádne so mnou akosi zostal v myšlienkach aj po dokončení knihy a odraciam sa naňho v ťažkých chvíľach, akoby som chcela od neho radu. Mal niekoľko vlastností, ktoré som nesmierne obdivovala a chcela by som sa mu v nich priblížiť. Nájdime v každom to dobré....
Pridávam obrázok. Neprezradí v podstate nič o príbehu, je skôr akousi metaforou. Ale keď viete, je to krásne vystihujúce.... Asi si prečítam ešte niečo od Balzaca....


Inu, ale poďme v našej plavbe ďalej.

Dostala som sa k písaniu tohoto tu čohosi z jednoduchého dôvodu. Je mi totiž smutno. Čo je horšie, je mi smutno z neznámych a nepochopiteľných dôvodov. Asi už chápem prečo si robia ľudi toľkú srandu zo žien a ich nevysvetliteľných zmien nálad. Nemám to rada. Nepáči sa mi to. Naviac neviem čo s tým. Preto len tíško ležím na posteli schúlená do klbka a ľuďom hovorím, že som proste unavená.

Chceme ľúbiť, chceme byť ľúbení a napokon čo z toho? Chvíľu to a chvíľu ono. Hlavne, že budeme krátky okamžik spokojní, vôbec nevadí, že potom sa to všetko opäť na čas vyparí.

Nerozumiem sama sebe. Ako mi má potom rozumieť niekto iný? Ako mám podávať odpovede, keď ich sama nepoznám? Zmätok. Chaos. Panika. Smútok. Žiaľ. Depresia. Neistota....
A tak ďalej, a tak ďalej.

Zostanem dieťaťom. Vo svojom malom vnútornom svete fantázie. Nenechám sa z neho vytrhnúť, snažte sa koľko chcete, diabli! Vlci číhajúci v lese! Každým krokom bližšie a bližšie k domčeku starej mamy, stačí už len kúsok a budem v bezpečí.... Lenže mne jeden vlk skrížil cestu. A prevrátil sa mi celý svet. K dobrému? K zlému? K inému.

Hudba nahlas, všetky myšlienky a pocity zahnané do kúta. Zatvorím ich do klietky a nenecám odtiaľ ujsť. Otupíme zmysly. Zahrabene smútok. Budeme sa usmievať a bude nám fajn. Prežijeme v realite tým, že budeme na všetko pozerať zvnútra a vedieť popritom svoje. Budovať hrady popri rozhovoroch na ulici, lietať oblakmi popri obedovaní. Nebude nám takto fajn?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mellon Draug Mellon Draug | 16. dubna 2013 v 1:43 | Reagovat

mam pocit ze cokolvek poviem ti nepomoze...ale aj tak to poviem ... tych diablov o ktorych hovoris poznam z casti aj ja a myslim ze sa ich nemozes zbavit...musis jedine najst aj anjelov ....tym ze najdes anjelov sa to akoby vynuluje ti diabli...a vlkmi ich nemozem volat...vlkov mam rad :-)...a ano viem ze tato rada asi nebude velmi napomocna...preto ze najst anjela nie je take lahke....ale su tu len su zrejme skryti...vies keby o nich kazdi vie tak by ich kazdi chcel...a tak ked v nich budes verit a budes ich hladat tak ich najdes. mozno ich ani nebudes musiet hladat..a najdu si oni teba ...mohlo by to fungovat...ja som par anjelov stretol aj ked az neskor som si uvedomil ze to boli anjeli....kazdopadne zelam vela stastia v tomto dufam ze nie vecnom boji Nech ta sila sprevadza.
Elen síla lúmenn omentielvo

2 ptakopysk ptakopysk | Web | 16. dubna 2013 v 8:11 | Reagovat

Pokud máš svůj svět fantazie, máš všechno. I pokud tam máš vlky a kdo ví, co ještě. Kdo ho nemá, je chudák. ^^

Toho Balzaca si přečtu ^^

3 Luné Luné | Web | 20. dubna 2013 v 22:38 | Reagovat

Své pocit přeci nemusíš chápat.. stačí, že je cítíš, vnímáš jejich zvláštní sílu. A vlk tě nikdy nemůže "vysvobodit", vzít pryč z říše fantazie, dětské nevinnosti.. ona je elfkou, zůstává s námi po celou věčnost a nikdy nezhasne :)

4 Nekra Nekra | Web | 27. listopadu 2014 v 16:11 | Reagovat

Teda upřímně, podle nadpisu jsem čekal něco pro mne méně čtivého a sice o těhotenství. O "dilematu" jako je potrat.
Takže mne to vlastně příjemně přakvapilo, souhlasím s tím, že je dobré si umět hrát a umět se dětsky zabavit, bez ohledu na skutečné tělesné stáří (a nebýt takový ten nudný suchar). Že je člověku někdy smutno a ani si neuvědomuje důvod, to se stává, hrozný je, když se to děje moc často.
Fantazii zdar!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama