Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Říjen 2014

Komentáre, komentáre

29. října 2014 v 16:48 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Moji milí!

Chcela by som sa vám poďakovať. Za komentáre k minulému článku. Teraz to myslím napoly úprimne a napoly sarkasticky. Skutočne som vďačná za pochválenia môjho písania. Veľa to pre mňa znamená, nechať si takto pohladkať ego. Dúfam, že si aj v budúcnosti budete niečo podobné myslieť o mojej tvorbe.
Chcela by som však predovšetkým poďakovať za slová útechy a povzbudenia. Hlavne jednej konkrétnej osobe. Ďakujem, "neviditeľná".
Pretože si ako prvá pochopila, pretože si najrýchlejšie dokázala povzbudiť moje smutné srdce. Pre mňa si viditeľná dostatočne.

Niektorí to nepochopili, aj keď som dúfala, že to bude zjavné. Skutočne sa mi to stalo. Všetky tie pocity sú moje, všetky tie slzy boli vyplakané a všetka tá panika ma ešte doteraz desí. Našťastie už je všetko v poriadku. Môj milovaný je vedľa mňa, hrá sa hru, okázale ma ignoruje a pospevuje si akúsi retardovanú pesničku. Dostala som dokonca aj kakao.

Nikdy ma komentáre nejak moc netrápili, každú chvíľu sa nájdu ľudia, ktorí komentujú čosi úplne odveci a článok si ani neprečítajú. Poznám to, robím to tiež a nevadí mi to. Lenže v tomto prípade som to niesla ťažko. Potrebovala som tie slová útechy a niektorí len komentovali nové pozadie. To už lepšie je hovoriť o štýle písania....

Samozrejme, som vám vďačná za tie komentáre. Skutočne. Len ma to trošku mrzelo.

Ale na inú tému. Viete, že to bolo historicky najviac komentárov, čo som kedy mala pri článku? Aj keď ich je pár úplne odveci a jeden je dokonca môj. To ale nevadí, číslo 30 je krásne a snáď ešte vystúpa. Hurá mne aj vám!

Každopádne, ako ste si mnohí veľmi prezieravo všimli, zmenila som pozadie na blogu. Naučila som sa ako to urobiť spôsobom, aby záhlavie bolo rovnaké ako pozadie, juchuchú!
Nechala som sa totiž nakaziť tou jesennou a predovšetkým halloweenskou náladou.

Čosi vám prezradím. Ten obrázok je moja tvorba. Smaozrejme, nie úplne, to by som potrebovala tri kamióny talentov. Len som ho odfotila v online hre, ktorú s priateľom hrávame. Tá sexy polonahá slečna s tekvicou na hlave je moja postava a ten štíhly elegán je Kostík, parťák, čo so mnou behá po svete.

Ako že sa tá hra volá? Neverwinter Online. Je to MMORPG (massive multiplayer online role-playing game), ktoré je možné stiahnuť a hrať zdarma. Teraz tam bude halloweenska akcia, takže možno vrámci tématickej nálady porobím ďalšie "fotky". Keby ste si chceli niekedy zahrať so mnou, pokojne mi napíšte.





Včera a dnes

28. října 2014 v 20:29 | Orida |  Život plemena myšieho
Milujem ťa. Nikdy som si to neuvedomovala tak silno ako v tej otrasnej chvíli. Na stotinku sekundy mi v hlave preblikla myšlienka, že ťa stratím. Zrútila sa mi z toho realita. Ty si padal k zemi a ja som sa ťa snažila urdžať vo svojom náručí. Odvliecť ťa preč, do bezpečia, naspäť do nášho krásneho spoločného života.

Je skoré ráno a mne sa zastavil svet. Stojím na vyľudnenej ulici pred nemocnicou. Čakám na autobus, ktorý neprichádza. Mrznem. Mám na sebe len kostým z halloweenskej párty a bundu, ktorá aj tak nehreje. Ľúče vychádzajúceho slnka sa roztrúsili kdesi v rannej hmle. Obklopuje ma, je úplne všade. Mám pocit, akoby mi vnikla aj do srdca. Vovnútri kondenzuje a vychádza zas von v podobe slaných kvapôčok sĺz.

Anjel v tvári, diabol v tele

26. října 2014 v 19:05 Myšie myšlienky
Je nedeľa a pomaly sa zvečerieva, o čom inom by mohla Myška písať, než o téme týždňa? Skutočne mám pocit, že niekedy je to hodená záchranná slamka pre tých, ktorí netušia o čom uverejniť článok. To samozrejme vôbec nie je zlá vec. Nejak som nepostrehla naprieč blogmi príliš veľa článkov tento týždeň. Čím to je?

Témy týždňa nás väčšinou nenásilne posúvajú určitým smerom. V tomto prípade by sa dalo očakávať, že väčšina článkov bude o tých, ktorí nám klamú a podvádzajú. Skrývajú svoje zlé vlastnosti za falošnú masku a nikdy nemôžeme vedieť, kedy nás zradia. Mám pravdu? Inu, hej, o čom inom písať, že.... Budem preto písať o niečom podobnom a predsa úvahu skúsim zaviesť nie úplne všedným smerom.

Takže hurá objavovať zákutia myšlienok! Prinášam myšie nedeľné rozjímanie o zlých ľuďoch a pekných tváričkách!

(Tento článok napokon bude asi zaujímavejší pre nežnejšie publikum. Holt aj ja som len dieča a o pekných chlapoch sa mi píše lepšie.)


Duch brnenského divadla

25. října 2014 v 10:47 Život plemena myšieho
Rodičia odišli do preč a my s bratom sedíme doma, pretože nám jeden známy so svojim známym prerábajú obývačku. Ešte k tomu som marod. Zase. A prejavilo sa to včera, keď som večer cestovala autom domov. Cesta, ktorá bežne trvá necelé 3 hodiny nám zabrala hodín 5. To viete, keď sa vychytajú hneď dve kolóny. Týmto by som chcela poďakovať pánom policajtom, že po čase prišli a zastrelili ten nefunkčný semafór, ktorý zjavne púšťal autá len z druhej strany.
Každopádne. Sedím si tak na zemi, počítač na polo-rozloženom stolíku. Som zababušená v deke a povedala som si, že by som vám mohla priniesť článok. O čom? O divadle. Lebo som ho mala rozpísaný.

Ta-dá!

Městské divadlo Brno uviedlo pred nejakým časom muzikálovú inscenáciu Duch. To viete, že som sa musela ísť pozrieť. Na takom moste peknom sme stáli, párky tam mali a piiiivo - Nie, počkať, to je z inej hry.
Keďže som nemala dosť času prebrať predstavenie s kamarátkou, preberiem ho sama so sebou. A vy si to môžete prečítať.

Taaaak!




Zobudila sa.... II.

20. října 2014 v 16:16 Psaníčka, básničky
Tož tu to máte, milí moji. Sľúbené pokračovanie jedného z mojich príbehov. Že neuhádnete, ktorého? :)

Nebudem vás napísať. Ide o ten s drozdom. Ak ste hlasovali v ankete, určite už viete, že Čierne vtáky bol len názov článku, v ktorom som uverejnila prvý diel. Od teraz a navždy (alebo dokým sa Orida nerozhodne inak) oficiálne tento príbeh pomenovávam Zobudila sa.
Že prečo? No, to je jednoduché! Pôvodne šlo o príbeh inšpirovaný snom. Ak mám byť úprimná, z toho sna tam už zostáva len minimum, ale to vôbec nie je podstatné. Samozrejme sú tam aj iné dôvody. Ale tie si nechám pre seba.

Až mi jedna šikovná slečna dodá obrázok k poviedke, zverejním ho tu. Alebo možno v ďalšiom dieli. Ha!
Ale poďme už na to, preto ste predsa prišli, všakže....


Len jeden deň?

19. října 2014 v 22:26 Myšie myšlienky
Práve som dokončila palacinky, aby sme mali čo jesť na večeru a zajtra na raňajky. Mimochodom, dostala som za ne pochvalu! Vraj sa mi vydarili. To je fajn, keď viete robiť len asi 3 druhy jedál a niekto vás za ne pochváli.

Každopádne, rozhodla som sa, že sa budem snažiť pridávať články každý deň. Samozrejme, aby som si uržala váš záujem a pozornosť. A aby som sa prinútila niečo písať, ale to teraz stranou.

Chcela som napísať článok.... Ale uvedomila som si, že nemám žiadny nápad. A som vcelku unavená z vyše hodinovej prípravy tých palaciniek (áno, áno, zmorí ma aj takáto činnosť). Zrazu ma však osvietilo.

O čom lepšiom písať v nedeľu večer, než o téme týždňa?
Juchuchú! Takže hurá do toho!


Sínusoida

18. října 2014 v 13:18 Život plemena myšieho

Sínusoidy a iné -idy sú niekedy ako život, nemyslíte? Raz stúpame hore, raz klesáme dolu. Občas je to pravidelné, inokedy zase s podivnými výchyľkami, no v konečnom dôsledku sú naše životy repetitívne a s dokonale určenou frekvenciou. Niekedy sam i zdá, že sú priam zacyklené. Dookola.... Dookola.... A ešte raz.... Znovu....

Jeden smutný povzdych do tmy

15. října 2014 v 13:37 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Myška vie kresliť.
Myška nevie kresliť.
Myška si myslí, že nevie kresliť.
Myška verí tomu, že raz bude vedieť kresliť.

Môj svet je farebná machuľa a tisíc sĺnc

14. října 2014 v 22:59 Život plemena myšieho
Prinášam vám priblíženie toho, ako vidí myška svoj svet. O tom, že všade žiari množstvo malých sĺnc, o tom, že farby sú dôležité a o tom, že nie je všetko tak, ako sa zdá. Videnie sveta ako skutočne neskutočného a neskutočne skutočného. Videnie jednej veľkej machule sveta.

Tento článok sa vyvinul na dlhší, než som čakala.... Ale to je určite tými obrázkami :)


Nevyvinutý Spiderman a snová fyzika

14. října 2014 v 12:30 Snívala myška sníček
Nedávno som si znova prečítala svoje niekdajšie sny, zapísané tuná na blogu. Celkom sa mi pôvodná myšlienka páči a tak som sa rozhodla sa s vami opätovne podeliť aj o túto časť môjho sveta. Preto dnes ráno, akonáhle som sa zobudila, rozbehla som sa k počítaču, aby som čo najvernejšie mohla zachytiť spleť obrazov z mojej hlavy. Nepodarilo sam i to úplne, zastaviť v čase celý sen sa podarí len málokedy. Napriek tomu vám prinášam fragmenty toho, čo moja myseľ ešte neposlala do zabudnutia.

Pekné čítanie!


Čierne vtáky?

13. října 2014 v 10:26 Psaníčka, básničky
Ak ste aspoň očkom preleteli môj blog, mohli ste si všimnúť taký veľký obrázok drozda. Článok okolo neho vravel o sne, ktorý som pred časom mala a o mojom rozhodnutí ten sen spísať na príbeh. Inu.... Skutočne som sa o to pokúsila, žiaľ vôbec to nevyšlo podľa plánu. Zatiaľ mám - ako to už u mňa býva - len začiatok. Horší je fakt, že ten začiatok je na 3 A4 a akosi som nenašla vhodné miesto kde to osekať, aby som ho mohla uverejňovať postupne a neplašila vás dlhými článkami.
Neporadilo sa. Preto vám prinášam začiatok príbehu o drozdovi, ktorý sa možno niekedy dočká pokračovania.
Žite blaho.