Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Listopad 2014

Topánkové trápenie

26. listopadu 2014 v 18:47 Život plemena myšieho
Tento článok bude o stereotypnej ženskej obsesii - topánkach - v mojom podaní. Malá myška proti nim už neskutočne dlho vedie vojnu. V priebehu posledných rokov sa sem-tam prehnali nejaké krátkodobé boje, no tentoraz sa to so mnou ťahá už od leta a privádza ma to k zúfalosti. Dnes som zase raz skúšala jedny z mojich "noviniek" a po strastiplnej ceste do školy a naspäť som sa rozhodla napísať na ich počesť článok.

Topánkam zdar!


Zobudila sa III.

24. listopadu 2014 v 18:14 Psaníčka, básničky
Po dlhočiznej dobe prinášam ďalšiu časť príbehu Zobudila sa. To ste radi, však? Najviac ľudí hlasovalo, že chce tneto príbeh, takže ešte aby ste radi neboli! A keďže niektorí aj tvrdili, že chcú kratšie časti (a vôbec nie z mojej lenivosti ani preto, že sa mi to hodilo odseknúť tam kde som to odsekla), tento diel je kratší než tie predtým. Či sa mi podarí aj dodržať častejšie prispievanie, to sa ešte uvidí. Každopádne konečne som sa (snáď) vymotala z viet, ktoré mi robili problémy a už to hádam bude len a len lepšie.

Mimochodom, šikovná slečna Rainy mi konečne dodala banner s ktorým som spokojná. Neverili by ste, aké ťažké je vyrobiť niečo, čo neofrflem, však, Beatricia? Každopádne, už sa môžem tváriť, že profesionálne píšem príbeh na pokračovanie! A ak ste náhodou zabudli, čo sa dialo, neváhajte a prečítajte si predchádzajúcu časť.


Slza a ešte jedna spomienka

22. listopadu 2014 v 0:11
Viete ako som písala o tom, že tento mesiac bude skvelý? A pamätáte si tie mierne obavy z toho, keďže môj život rovnakou mierou vypĺňa dobré a aj zlé? Tak už som na to konečne prišla. Už viem, prečo je toľko dobrého, na čo sa môžem tento mesiac tešiť. Z jediného prostého dôvodu. Aby to vyvážilo náhle nešťastie, ktoré sa prikradlo ako had a zotrelo mi úsmev z tváre.

Zaodievam teda blog do smútočného a vydávam sa na ponurú cestu vlastnými myšlienkami.


Kto si hraje nezlobí 2. - Logika a čísla

19. listopadu 2014 v 19:22 Hry a hrátky
Ako som už spomínala v článku predtým, ponáhľala som sa vtedy do preč, a preto nebol dokončený. Strávila som víkend v príjemnej spoločnosti a hromadou dobrého jedla. Aká lepšia motivácia môže byť na doplnenie chýbajúcich dvoch hier? Zároveň sa mi táto myšlienka natoľko zapáčila, že asi urobím škrt a z plánovaných dvoch hier popíšem len jednu. O ten druhej, najlepšej zo všetkým vám napíšem zase nabudúce! Aby ste sa nevedeli dočkať. Táááák!

To ste radi, čo? Naviac, poviem to úprimne, tie komentáre o vznikajúcich závislostiach na Cookie Clickerovi ma pobavili. Nebojte sa, mňa to prešlo po pár mesiacoch a už sa k tej hre vrátim len občas.

Tentoraz mám pre vás pripravené čosi zaujímavejšie. Nestačí len tupo civieť na obrazovku, treba používať hlavu! Je potreba poznať počty a základy Tetrisu. V tej druhej, ktorá tu dnes nie je, musíte klamať až vám z toho narastie dlhý nos. Tak čo, namotala som vás na článok do budúcnosti? :D



Staré články nikto nečíta!

17. listopadu 2014 v 23:55 To-Čomu-Netreba-Rubriku
Tiež sa vám ešte stále nezmenila Téma týždňa? O blogerských krôčkoch skutočne nemám chuť písať.... Ale čo už, ber to čert, poďme cestovať v čase!

Urobme si pár blogových krôčkov vzad. Ako som už v jednom článku spomínala, tento blog bol založený v roku 2008, prešiel jedným kompletným premazaním a krátko na to trpel neaktivitou prejavujúcou sa ako - schválne sa pozriem do archívu - jeden článok každých niekoľko mesiacov. Zrejme mi to nikdy nedalo úplne na blog zabudnúť, no aj tak som sa mu nevenovala dostatočne poctivo. Vracala som sa práve v okamžikoch môjho života, keď som sa potrebovala akosi vypísať. Podeliť sa o náhodné prúdy myšlienok, odpútať svoju pozornosť od reality a zapliesť slová do imaginatívneho vrkoča. Preto je v archíve veľa nič nehovoriacich "výkecov" zo života pretkaných zamysleniami bez pointy.


Kto si hraje nezlobí 1. - Klikity-klik!

14. listopadu 2014 v 14:59 Hry a hrátky
Hráte sa radi? Ja tiež! A kde máme prístup k neskutočnému množstvu pochybných hier, ktoré sú stvorené len na to, aby nám žrali čas? No predsa na našich milovaných Internetoch!

Rozhodla som sa podeliť sa s vami o zopár mojich obľúbených žrútov času. Netreba nič sťahovať ani inštalovať, pretože sú priamo vo vašom prehliadači.

Výborné rozptýlenie keď sa máte napríklad učiť. Alebo robiť čokoľvek iné. Skrátka, prokrastinácii zdar!

Pôvodne som mala pripravené 4 hry, lenže mám akosi málo času a dnes cestujem do preč (minulý týždeň Praha tento zase niekam, juchúú!) a článok nestíham dopísať. Takže bude na dve časti! Aj tak dlhé články nemá nikto rád :D

Dneska vám predstavím dve hry, ktoré sa vo svojej podstate hrajú samy, no napriek tomu je na nich niečo hypnotizujúco návykové a nenechá vás to dlho nezaujatých.



Do nekonečna a ešte ďalej!

12. listopadu 2014 v 19:01 Čím viac toho myš vie....
Chcela som pôvodne napísať článok o niečom úplne inom. Mám totiž v hlave jeden o anorexii a o sebapoškodzovaní. To však počká. Nastali tak významné udalosti, že mi to nedalo nepodeliť sa o ne s vami. Žijeme v dobe fantastickej technológie a nevídaných objavov. Možno ste to ani nevedeli, no zrovna dnes sa písali dejiny astronómie! Ak ste o tom ešte nikde nepočuli, verte mi, že čoskoro toho bude plný internet, správy, noviny a všetky ostatné médiá. Ak sa vám ale nejakým spôsobom náhodou podarí sa tejto skvelej správe vyhnúť, prinášam vám ju ja! Ha!


Vyrežem ti srdce a nahradím hodinovým strojčekom

9. listopadu 2014 v 23:37 Myšie myšlienky
Práve mi napadlo, že by sa na tému týždňa s názvom "Staré zvyky" dalo písať o stredovekom mučení. Krásna téma na večer, čo poviete?
Ale času je málo. Chuti tiež. Prinášam preto len nedeľné večerné myšie prúdy myšlienok. Ide o náhodne navodené slovné hrátky a asociácie sama so sebou. Nie sú až tak príjemné.
Kedysi som písala do jedného zošita, volala sa Kôstka. Keď som ju po rokoch otvorila, zhrozila som sa sama nad sebou a nedokázala väčšinu prečítať.

Hádajte čo? Prišla správna konštelácia hviezd na písanie do Kôstky. Ale tá tu nie je. Asi bude musieť postačiť blog.

Poďte sa so mnou zblázniť.

Zdám sa vám byť optimista? A teraz?



November, november....

7. listopadu 2014 v 10:18 Život plemena myšieho
Dnes to bude len tak informačne a vykecávačkovsky....

Včera som sa s jedným chlapíkom (chcela som napísať "chalanom" ale po našej debate to už nešlo - otázka hádaj koľko mám rokov sa otočila zaujímavým smerom, keď sme sa dozvedeli, že má 34! Vyzeral tak o 10 rokov mladšie) pred hodinou rozprávala a zhodli sme sa na tom, že budeme mať skvelý november. Všetko nám bude vychádzať, budeme sa mať fajn a proste to bude super. Dali sme si highfive, takže je to teraz oficiálne. Keby ste to nevedeli, oznamujem to aj vám. Tento mesic bude dobrý a nie, že nie! Highfive na to, decká!

A prečo vlastne má byť skvelý? Inu, lebo sa má stať veľa vecí, na ktoré sa teším. Úprimne, čmuchám, čmuchám v tom nejakú záludnosť, viete, životné sínusoidy a tak všelijak.... Ale uvidíme.

Každopádne aby som hneď pekne od začiatku začala svoj krásny november.... Včera som si našla v jednom Second hand obchode kabát. Bola to taká tá láska na prvý pohľad.... No potom som začala váhať... Nie je mi úplne ideále, trošku ovísa, potrebovala by som ho užší. A je okolo gombíka trochu deravý a aj na pleci má malú dierku. To by som teoreticky mohla zašiť a, a.... Ja vlaste neviem. Odišla som odtiaľ s tým, že si to rozmyslím.

Doma som nadšene a skoro rozhodnutá kúpiť ho drahému ukázala fotku... Nevyzeral na nej tak vábne no a dostala som odpoveď, že takýto typ kabátu musí ale presne sedieť a ak na mne visí nebude to dobré. Takže som sa zmiatla a teraz neviem. Čakám, čo mi prinesie Osud a či sa tam dneska poň dostanem. A či tam vôbec bude. Ako povedala teta v sekáči "Ak má byť váš, počká si na vás."

Príde mi to ako dobrý pohľad na život. Veci, ktoré sú nám súdené sa nám aj tak nevyhnú!

Asi za 13 minút potrebujem utekať na spoj do školy. Juch, to stíham dopísať....

Zriadila som si Ask! Teda.... On bol zriadený už dávno, ale keďže som bola na blogu dlho neaktívna, znovu ho pripomínam. Máte pre mňa otázky? Na boku v menu môžete kliknúť na tú gigantickú ikonu a zavedie vás to priamo ku mne. Teda... Iba virtuálne, do môjho skutočného myšieho pelechu by ste prísť nechceli. Fakt nie. Verte mi.

Tretia závažná informácia a to jedna z tých, ktoré ovplyvňujú skvelosť novembra. IDEM NA KONCERT! Dnes! Prakticky hneď po škole sa zbalím, nasadnem na autobus a idem smer Praha. Pretože sa mi splnil sen a americký hudobník, ktorého už dlho obdivujem má turné po Európe a hádajte čo - má tri koncerty aj v Čechách!
Jeho meno je Aurelio VOLTAIRE, je úžasný, vtipný, originálny a hrá hudbu, ktorú pravdepodobne trištvrtina potenciálnych čitateľov tohoto článku nebude preferovať. Ale to nevadí, lebo má každý album o niečo iný, a proste je super, no! A ja ho uvidím už dnes!
Prakticky všetky svoje albumy má na Youtube, pretože vie, že chudobní študenti si jeho hudbu nekúpia. Takež si ho pokojne môžete ísť vypočuť.
Chcete sa pridať? Zaujal vás?

Poďte sa so mnou dnes večer baviť!
Praha - Vršovice! 19:30! Café V lese! Krymská 12! Udalosť an FB!

Uáááááá! Bežím do školy, krásny november a ak sa niekto rozhodne pridať, nejak sa už nájdeme :)


The more you know - Rōnin

5. listopadu 2014 v 11:15 Čím viac toho myš vie....
To sa tak Myška hrabala v nastaveniach blogu a rôznych článkoch, keď tu zrazu - čuduj sa svete! - objavila položku "Smazané". Áno, zatlieskajte mi, skutočne som nevedela, že sa zmazané články ukladajú. Aj keď som mala možno tušenie, že sa k nim dá ešte nejak dostať. Proste som toto tlačítko nebrala na vedmie.

Káááždopádne, musela som sa samozrejme hneď pozrieť, čo za staré články tam mám uložené. Dozvedela som sa o sebe pár zaujímavých vecí. Zároveň som konečne dostala aj odpoveď ma moju neustálu dilemu, kedy som blog vlastne pôvodne založila. Aby ste boli v obraze, mám ho už veľmi dlho. Len som ho v minulosti opustila, potom sa po rokoch vrátila, chytila sa za hlavu, čo za somariny sem moje minulé ja písalo a kompletne celý som ho prekopala.

Že neuhádnete, kedy bol blog založený? :)
V lete roku 2008!

Inu, väčšina článkov stála za starý groš, ale jeden ma zaujal. Riešila som tam dilemu určitého držania ruky v japonskej produkcii. Vtedy ma to skutočne náramne trápilo. Lenže čo moje minulé ja nevedelo a čo moje terajšie berie už ako samozrejmosť je existencia internetového pomocníka. Preto som sa bez meškania vydala na Google. Dozvedela som sa zase raz niečo nové a o svoje zistenia sa s vami teraz podelím.


Pantomíma, Dr. House a lietajúci bicykel

1. listopadu 2014 v 13:50 Snívala myška sníček
To bola zase noc.... Zobudila som sa celá spotená a uzimená. Na druhej strane, sny boli zase raz zaujímavé. Škoda len, že si z nich moc nepamätám. Tentoraz mám tri kratšie, s viacerými dierami, pretože ma najskôr zobudila mamina a potom budík. Ale čo na tom, hlavne, že sú! :)