Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Valetudinarian aneb hypochonder

15. dubna 2016 v 22:45 | Orida |  Život plemena myšieho
Tento článok bude venovaný mojej osobe a novinkám v mojom živote. Boli ste varovaní.

Hypochondria je psychická porucha spočívajúca v prehnanom a intenzívnom zameraní sa na vlastný zdravotný stav a najmä o presvedčení o vlastnej vážnej (fakticky však neexistujúcej) chorobe.
- z Wikipédie, slobodnej encyklopédie



Magorím. Magorí mi hlava a už neviem ako ďalej. Stal sa zo mňa hypochonder.

Prvá časť môjho postupného úpadku - lepok

Pred nejakým časom som obiehala doktorov kvôli bolestiam v bruchu (ktoré trvali len jeden deň a potom prešli ale aj tak som to o dva týždne neskôr išla riešiť). Po vyšetrení na gynde a na chirurgii mi hadička do žalúdku totálne znechutila behanie po doktoroch a na dlhý čas som za nimi zatvorila dvere. Aspoň to som si myslela. To bola prvá kapitola môjho hypochondrieho obdobia.
O mesiac neskôr som si šla po výsledky. Hurá, záhada s bolesťami sa zrejme vyriešila. Celiakia. Nemôžem lepok. Ako povedala pani doktorka: "Je to do konca života. Budete môcť žiť plnohodnotne a môžete mať aj deti. Máte počítač s internetom? Dobre, tak si o tom niečo nájdite. Tu máte časopis. Dovidenia."


Myslela som, že mám pokoj. Samozrejme, zobralo ma to. Začala som si postupne uvedomovať, ktoré všetky veci nebudem už môcť konzumovať. Pečivo, predovšetkým chleba boli asi tak tri štvrtiny mojej študentskej stravy. Mojej každodennej stravy. Moje stravovacie návyky bolo potrebné kompletne prekopať. Ale moc som sa tým netrápila. Namiesto dumania nad tým čo už nemôžem sa každé zistenie čo môžem stalo malým životným úspechom.

Predovšetkým, som ale nemala čas sa tým moc trápiť, pretože takmer instantne začala

Druhá časť môjho postupného úpadku - magor

Občas sa mi stávalo, že som nemohla spať. Stáva sa nám to všetkým, ževšak. Občas sa to nastalo v súvislosti s akýmisi divnými stavmi, ktoré sa dajú len ťažko popísať. Akoby vždy niektorou časťou môjho tela prešiel impulz, ktorý ma pri zaspávaní prebral. Nevadí. Prešlo to.
Občas sa mi stávalo, že som nemohla dýchať. Resp., že sa mi dýchalo vskutku ťažko, akoby som musela vzduch nasilu ťahať do pľúc a ani pri hlbokom nádychu som nemala pocit, že som ich úplne naplnila. Nevadí. Prešlo to.

Jedného dňa, až podozrivo skoro po tom, čo mi oznámili, že palacinky a muffiny ma rozožierajú zvnútra, a zároveň v čase mojich 23 narodenín sa tieto občasné stavy vrátili. V plnej intenzite. A neprechádzali.

Tlak v hlave. Tlak v očiach. Pocit, akoby mi niečo stláčalo lebku z vonka.
Neschopnosť spať. Brnenie na jazyku. Jemné pichanie v končekoch prstov.
Panika. Začala som sa viacej sledovať. Desila som sa každého nového telesného prejavu.
Oči akoby sa snažili prevrátiť sa dovnútra. Mala som pocit, akoby sa mi krížil zrak aj keď som videla normálne.
Zimnica. Triaška. Panika. Strach. Búšenie srdca.

Začala som obiehať doktorov. Od všeobecnej lekárky k neurológovi. Od neurológa na očné a na ORL. Dutiny mám v poriadku. V očiach vraj slabý zánet spojiviek, na čo som dostala kvapky. Z tých kvapiek som panikárila ešte viac. Desilo ma, čo je to za svinstvo a nekvapkala si ich podľa predpisu. Dostala som nejaké strašne silné prášky proti bolesti, ktoré mi boli nanič, pretože som bolesti nemala, len tlak v hlave. Poslali ma domov na Slovensko, že toto mi už poistenie neutiahne.
Stavy každý deň a každý večer. Problémy so spaním. Prešiel prvý týždeň.


Prišla som domov. Bol piatok ráno. Mala som možnosť obiehať vyšetrenia. A viete, kam ma poslala obvoďáčka? Na očné. V pondelok.
Samozrejme, urobili mi tie isté vyšetrenia čo predtým. Dostala som nejaké kvapky na unavené oči.
"Tak si ich kvapkajte a za dva týždne až tu budete sa prídite ukázať ak sa to nezlepší."
Ten večer som skončila na pohotovosti, pretože som mala problém dýchať. Druhý deň som si zašla na pľúcne a hádajte čo? Pľúca sú v poriadku.
Bolesti v hrudi. Pichanie. Colesti chrbtu. Tlak v krku, akoby ma niečo škrtilo. Inhalátor pomáhal len s dýchaním ale bolesť ostávala. Tabletky som odmietala jesť, lebo mi z nich búšilo srdce a nemohla som spať.

Bola som zase na neurológii. Z vlastného popudu. Dúfala som, že ma pošlú niekam na vyšetrenie hlavy. Že sa i do nej pozrú ap ovedia mi, prečo mám také divné stavy. Namiesto toho som si vypočula najskvelejšiu pani doktorku, s akou som sa v živote stretla. Jej slová ma takmer rozplakali. V podstate mi povedala to, čo už som tak nejak tušila. Magorím.
Môj sympatikus a parasympatikus sa zjavne nemajú radi. Nefungujú ako by mali.
Tri dni som spávala v sede, opretá o vankúše. Jednu noc som o štvrtej ráno v kuchyni lúštila sudoku.

Rozhodla som sa ignorovať telesné prejavy. Všetko to mám len v hlave. Nič mi nie je. Napriek tomu mi je zle. Napriek tomu ma aj v tejto chvíli pokúšajú rôzne drobnosti. Šteklí ma čosi na hlave. Pichá mi v kolene. Mám pocit, akoby moje prsty boli zrazu to najkrehkejšie na svete.

Magorím.
Bojím sa spať.

Odmietam googliť si svoje príznaky, lebo sa len vydesím viac. Viem, že je to psychické. Ale nemôžem s tým nič robiť.

Panikárim.

Tetánia.
Poruchy štítnej žľazy.
Neurovegetatívna dystónia.

Panika. Strach. Točím sa v kruhu. Píska mi v ušiach. Zviera mi hrdlo. Brní mi jazyk. Búši mi srdce. Pulzujú mi svaly. Preskakujú mi nervy. Neviem čo mám robiť.

Chce sa mi plakať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | E-mail | Web | 19. dubna 2016 v 21:06 | Reagovat

A co psychoterapie? Pokud tvoje příznaky opravdu nemají somatický původ, tak by ses mohla vydat tímto směrem. Lékaři ti už více nepomohou.

2 kelly145 kelly145 | Web | 17. května 2016 v 6:49 | Reagovat

Hlava sa s nami dokáže krásne hrať... ak to skutočne nemá žiaden dôvod odporučila by som ti knížky ktoré napísal Pán Lazarev možno v nich nájdeš odpoveď na to prečo sa ti to všetko deje. Držím ti všetky palce zlatíčko.

3 Shadowlight Shadowlight | 19. října 2016 v 12:23 | Reagovat

Mozem ti poradit len toľko - nájdi si niečo, koníček, pri čom sa dokážeš odreagovať a zabudnúť, napr. čítať niečo pri čom si ani neuvedomíš že prešlo pol dňa, alebo skús meditovať.
Pomáha to, ja som mal iný problém ale pomohlo mi to že som začal písať.

4 Orida Orida | 25. října 2016 v 13:27 | Reagovat

[3]: Problém bol predovšetkým v tom, že hlavne neskôr som už väčšinu týchto "divnostavov" mávala v noci. Keď je človek tak unavený, že sa mu nechce ani mať oči otvorené, no nemôže spať, pretože hlava robí hlúposti, to je potom ťažko.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama