Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Čo myš, myš?

22. srpna 2017 v 8:00 | Orida |  Život plemena myšieho
Ježko si v lese spokojne papká jabĺčko. Priletí bocian a zvedavo sa ho pýta: "Čo ješ?"
Ježko naňho len nechápavo pozrie a odvetí: "Čo bocian?"
Bocian pochopí, že bol nepochopený, a preto sa pýta znovu: "Čo ješ, jež?"
Ježko zas len zagáni: "Čo bocian, bocian?"

Čo ja? Čo ja, ja? Určite všetci moji verní čitatelia umierajú túžbou dozvedieť sa, čo mám nového v živote. Si myslím.
A určite umierajú aj potrebou pochopiť, čo to je ten Denník theurgé, ktorý sa tu začal objavovať. Dokonca má dve časti, Ori čo to je, ty snáď zas niečo píšeš?!
Tak reku, vám sem niečo napíšem, aby som vyzerala aktívne, či čo.


Naposledy som na blog písala takmer pred rokom To sa mi tak stáva. Mávam blogové a neblogové obdobia. Neblogových je väčšina. Ak by bol akýsi nadšený tajný fanúšik, ktorý z tieňov pozoroval celú moju blogovú existenciu, určite by tento fakt potvrdil. Možno so slzičkou v oku. Snáď.
Chvíľku som sa hrabala v menu, aby som sa skúsila dopátrať, kedy blog vlastne vznikol a prišla som ku krásnemu roku 2008. Za rok mám výročie. To možno niečo špeci vymyslím. Ale... Skôr nie. Viete, aká som, kašlem na to na plné kolo.
A vždy to bolo tak. Ori niečo napísala, strašne ju to bavilo, chodila na iné blogy, hľadala si SBčka, aby na ten jej blog niekto chodil... a potom to vzdala. A prišla za rok. Za dva... A zas a dokola.
Tož som tu. Zase nachvíľu.

Hlavný problém celého tohoto blogového sveta je v tom, že ak jeden mizne sa tak dlhé časové úseky ako ja, tak mu postupne zmiznú aj čitatelia a návštevníci. Ono... Nikdy som vás moc nemala. A keď píšem raz za rok, tak sa postupne vytráca aj to minimum. Každý návrat na blog pre mňa začína novou snahou vybudovať si nejaké meno. Nájsť "tých svojich" ľudí, ktorých blogy ma budú baviť, a predovšetkým (všetci chceme veľkú návštevnosť, priznajme si to), ktorých bude baviť ten môj.
Lenže, mňa už nebaví obiehať náhodné blogy. Mňa už nebaví škemrať trápnymi, krátkymi komentármi o to, aby dotyčný bloger prišiel ku mne na blog a snáď si prečítal niečo z toho, čo som napísala. Ideálne príbeh. Ideálne ten posledný. A ideálne zanechal komentár. Asi som z toho vyrástla. Toľko ku kecom o tom, ako nechce nikdy vyrásť. O tom som tu tiež niekde mala článok, ale linky na staré veci beztak nikto nesleduje, takže smola.

Eh.

Zas sa rozkecávam. Vidíte... Že článok o tom, ako sa mám a čo mám nové. Prdlačky, výlev o blogovaní je z toho.

Mám momentálne v hlave ďalšie dve veci, o ktorých chcem písať. Ale keďže som socka a chcem mať chvíľku aktivitu, a beztak máme všetci radi krátke články, napíšem o nich samostatne. Snáď niekedy.

Theurgé je ženský rod od slova theurg. Theurg je svojim spôsobom "programátor mágie". Aspoň teda v pravidlách Dračího Doupěte+. Čím sa dostávame k tomu najpodstatnejšiemu, čo sa mi poslednou dobou deje v živote (Úplne ignorujem fakt, že mám písať diplomku a pomaly sa chystať na koniec štúdia, to je všetko nepodstatné, heč)... DRAČÁK!
Dračí doupě ma vždy skôr obchádzalo, hrala som ho predtým len raz, s nie úplne funkčnou skupinou, prípadne online, ale to proste nie je furt ono, nie, nie....
Viete, čo je Dračí Doupě? Dungeon and Dragons? Ak napíšem, že je to rolová hra na hrdinov, povie vám to niečo? Heh.
Nechce sa mi moc sa o tom rozpisovať. Každopádne mi to privodilo nápad na článok do budúcnosti č. 3.

Jednoducho povedané, hráme s partou kamarátov Dračák. Snažíme sa každý týždeň, no nie vždy máme čas, predsa len zladiť 6 pracujúcih/študujúcich ľudí je v mojom veku oveľa komplikovanejšie, než niekedy na strednej. V najjednoduchšom vysvetlení, Pán Jaskyne (PJ) popisuje príbeh a my ostatní hráme posavy v ňom. Také klasické RPG. Až na to, že máme úplnú slobodu v rozhodovaní a v konaní. Obmedzuje nás len vlastná fantázia, nastavená povaha postavy (ak hráte kňaza, ktorého poslanie je mierumilovne šíriť slovo božie a pomáhať chudobným, tak asi nepodpáli dedinu a neposeká hlavy nepriateľov gigantickou sekerou), pravidlá a kocky.

Mia, 16-ročná theurgé s neveselým životným príbehom, je moja postava. Prirástla mi k srdcu a príbeh jej putovania spoločne s podivnou skupinkou hromotlukov ma vskutku baví (klobúk dole pred našim PJom, jeho rozprávanie nemá chybu). Preto som sa rozhodla začať písal jej denník. Na jednej strane je to príjemné spestrenie času pri čakaní na ďalšiu hru, na druhej zas možnosť upratať si dojmy a udalosti, ktoré sa stali. Keďže som začala písať až teraz, prakticky trištvrte roku odkedy naše putovanie započalo, niektoré jej záznamy sú roztrúsené a fragmentálne. Spomína na začiatok svojej cesty a na zážitky, rovnako, ako na ne spomínam ja. Snáď to nie je príliš chaotické. Na druhú stranu, je to puberťáčka, ktorá má v srdci veľkú bolesť, veľký strach a netuší, čo jej ponúkne budúcnosť. Dúfam, že vás jej cesta bude baviť rovnako, ako baví mňa.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elis Elis | Web | 22. srpna 2017 v 8:48 | Reagovat

Zajímavé a lákavé, přijdu se na Deník Theurgé podívat...

2 KAY KAY | Web | 22. srpna 2017 v 12:42 | Reagovat

Myslím že po tomto si svojich čitateľov prilákaš späť a získaš aj nových, pretože mňa si zaujala :)

3 Bonito Bonito | Web | 22. srpna 2017 v 15:25 | Reagovat

Hej no tie scenérie sú niekedy až harmonické ukludnujuce :D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. srpna 2017 v 11:07 | Reagovat

Muhahaha Sayka tu stalkuje už nejaký ten rôčik. Ked si tak (matne" spomínam, tak od roku 2014, nie? Cca.
A odvtedy tu stále chodím a čakám, kým Orinka niečo vydá. A niekedy sa aj dočkám (ako teraz) a potom môžem zase spokojne čakať.

Čo sa týka hľadania SB a blogov, tak ja vždy chodím na nové blogy práve prostredníctvom SB alebo komentárov na SB, lebo to mi tak hovorí, že ten návštevník bude mať niečo s blogom SB, a kedže moje SB su väčšinou o tom, čo ma baví, tak idem na jeho blog kuknúť, čo tam má on.
(Chápe to niekto? Lebo ja sa už strácam) :D

k príbehu. Moc sa teším. Moc ma zaujíma. A moc ma baví.
Popravde.. o hre som nikdy nepočula, a ani som nevedela, že je to na motív hry. Ale nevadí, stejne je to peckové!

5 Elyrose Elyrose | Web | 30. srpna 2017 v 1:24 | Reagovat

Ta čo už, aj také veci sa stávajú. Každopádne páči sa mi že niečo také si tu hodila z umeleckého hľadiska a úprimne ma to moc nezaujialo z toho opisu ani krátkych dialógov aj keď je to motív hry a ja hry môžem, čo už. Tvoja úprimnosť ma skoro dojala a tým si si u mňa vybudovala malý bezvýznamný záujem. Všetko čo môžem robiť je že ti poprajem šťastie a snáď to bude s tými návštevníkmi lepšie...

6 Fwjjcoenda Fwjjcoenda | E-mail | Web | 4. října 2017 v 9:41 | Reagovat

can payday loan companies sue
<a href="https://paydayllae.com/">payday loans online</a>
payday loans 300
<a href=https://paydayllae.com/>instant payday loans</a> ’

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama