Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Denník theurgé - zápis druhý

20. srpna 2017 v 22:13 | Orida |  Psaníčka, básničky

(theurgé Mia, hraničiar Jasen, trpasličí bojovník Kreox, na voze Najvyšší (PJ), vlk Zachariáš, mág Aedon, lovec mágov Roen, goblin Čuk a astrálna bytosť Rad)



Stále na ceste z Jazerného mesta


Pomaly sa blížime k cieľu našej cesty. Ha, znie to zvláštne, keď to takto poviem. Kedy naša cesta mala cieľ? Kedy ho mala tá moja? Každopádne, už sme len pár dní od Aedonovho a Rafaelovho rodového sídla. Úprimne som trochu zvedavá na ten veľký návrat. Aedon nebol doma (a ako som pochopila, ani v kontakte s rodinou) odkedy ho v detstve odviedli do Rádu. To je nejakých... pätnásť rokov, čo sa s nimi nevidel? Myslím, že mi jeho neistota v prítomnosti príbuzných trochu zdvihne náladu. Má často moc rečí, ktoré však nevedú k príliš pozitívnym výsledkom. Občas mám pocit, že už aj Kreox vie lepšie vyjednávať a to nevie ani len čítať. Ale pracujeme na tom! Teda, na Kreoxovej schopnosti rozpoznávať písmená. Zjavne pochopil, že je jednoduchšie, ak nemusí čakať na mňa, aby som mu predčítala. Ešte naučím čítať Jasena a môžeme si založiť vlastný malý krúžok.

Na druhej strane, tie trpasličie rozprávky, čo sme si požičali v Stinnej boli fakt príma. Bolo to akčné, dobrodružné, magické. Niekedy aj smutné, no väčšinou všetko dobre dopadlo. Občas trošku pripomínali naše zážitky a putovanie. Škoda, že to nie je tak prosté, ako tieto staré príbehy. Potrebovala by som nejaký dobrý koniec.

Do knižnice v Stinnej sme sa tiež vlastne dostali kvôli Karathemovi. Ako som už písala, ten chlap je skrátka všade. A začínam mať taký neblahý pocit, že nejakým spôsobom môže za všetky väčšinu našich strastí.

Stretli sme ho s Čukom, keď sme v Stinnej šli navštíviť druhú z dvoch tamojších krčiem. U Bezodného piva sa to volalo. Mali tam... inu... bezodné pivo. Doslova. Stálo viac ako to bežné a celý jeho trik spočíval v tom, že neznalý pocestný si ho objednal a krčmár z korbelu vytiahol dno. Človek musel veľmi rýchlo piť, ak chcel niečo z piva mať. Pobavilo nás to, skvelý biznis!

Jediný dôvod, prečo sme tam smerovali iba vo dvojici, bol Ladislav. Kto je Ladislav? Aedonov majster. Z jeho rozprávania veľmi nepríjemný starý mág, majster časopriestorovej mágie. Náš spoločník sa s ním potreboval stretnúť, aby mu popísal priebeh svojej práce v Řečišti. Dostal za úlohu vyriešiť tých malých šedých a tak. Aspoň niečo sa nám úspešne vydarilo. Teda.... Dúfam.

Na sever teraz smerujú najrozličnejšie rodové vojská, stretali sme ich cestou na juh. Vyzerá to, že sa tam ženú kvôli prosbe o pomoc, ktorú vyslalo Řečište, kým sme tam ešte boli. Lenže ak cestujú všetci tí vojaci, aby sa vysporiadali s hrozbou šedých krýs v lese.... nejdú trochu neskoro? Nevieme, koľko ich v lesoch ešte ostalo. Nevieme ani, čo sa hore na severe deje od nášho odchodu. Snáď je všetko v poriadku. Krysy, alebo tí malí šedí zmrdi, ako sme im hovorievali, boli odporné stvorenia. Vyzerali ako scvrknutí a znetvorení goblini nezdravej pleti. Páchli a z nich páchol celý les, až sa jednému zdvíhal žalúdok. Musím uznať, že nabrať do pľúc čerstvý vzduch po týždňoch bezútešného smradu bol neskutočný zážitok.

Ostatne, náš pobyt v Řečišti a jeho okolitých lesoch bolo desivé obdobie, plné dlhých nocí a neutíchajúceho pocitu blížiaceho sa zla. Ale boli sme v tom všetci spolu. Z tých čias mám aj mnohé krásne spomienky. Niekedy vtedy som totiž svojich spoločníkov začínala vnímať ako rodinu. Zrazu šlo všetko hladšie a prirodzenejšie.

Preto ma aj Tiavelova obeť tak vzala. Napriek tomu, že z našej skupiny mi bol asi najviac vzdialený (okrem Kayla, samozrejme), nepáčila sa mi predstava, že ho strácam. No ľahnúť si pod korene bolo jeho vlastné rozhodnutie. Daroval svoj život za život Ctirada, ktorý mu bol prakticky otcom. Môžem mu niečo také zazlievať? Vyzeral tak pokojne, keď ho pohltili korene stromu. Časom som sa s jeho odchodom bola schopná vysporiadať. Bola to pekná smrť, mám vôbec právo nejak mu to vyčítať?

Neurobila by som ja pre svojich najbližších presne to isté? Neviem. Keby mám možnosť zachrániť učiteľku.... Čuka.... Jasena, Kreoxa... Svojim vlastným životom. Mala by som na to odvahu? Netuším. Dúfam, že taká situácia nikdy nenastane. Dúfam, že sa mi ich podarí zachrániť aj ochrániť bez tak veľkej obety. Život je krutý a bolestivý, plný strachu z neznáma a neistoty. No zároveň dokáže byť taký nádherný, veselý, plný farieb a prekrásneho spevu vtáctva v prebúdzajúcom sa letnom lese. Všetko, to dobré aj to zlé, sa ale znáša ľahšie s niekým po boku. Preto som zotrvala s týmito podivínmi aj po prvotných nezhodách. Aj keď vyzerali pochybne a zaoberali sa divnými obchodmi. Asi som už po tých troch rokoch potrebovala mať niekoho pri sebe.

Ale nazad k Stinnej. Keďže ma Aedon označil za divokého mága, dalo sa predpokladať, že Ladislav si bude myslieť to isté. Hrozilo, že ma tento majster magického umenia vycíti a bude ma chcieť odviesť do Rádu. Aedon bol tak dobrotivý, že navrhol, aby som sa stretnutiu s jeho majstrom radšej vyhla. Čosi podobné platilo aj pre Čuka, ktorý v tej dobe už mal vo svojom vnútri usídleného Rada. Keď nad tým tak uvažujem, možno by stretnutie s Ladislavom pomohlo zabrániť katastrofe, ktorú Rad spôsobil v Jazernom meste. Možno to mohlo zabrániť tomu, aby prevzal vládu nad Čukovým telom a vyzval na súboj samotného arcimága. Na druhú stranu, ak je tak mocný Ale čo by bolo s Čukom? Popravili by ho. Ak nie horšie.

Ťažko sa na to spomína. Ťažko sa mi aj premýšľa nad Čukom. Nie je to ako s Tiavelom, ktorý pokojne odpočíva z vlastnej vôle pod koreňmi. Čuk tam stále niekde je.

Je to ešte len týždeň, čo sme opustili Jazerné mesto. Ktovie, či mágovia zastavili Rada. Ak vyhral... Ak sa skutočne začali trhať bariéry medzi našim a astrálnym svetom, ako som videla v knižnici... Ak sa na svet rútia astrálne bytosti cez tieto trhliny. Tak máme kurevsky veľký problém a zrejme to v blízkej budúcnosti pocítime. Treba nájsť spôsob ako zastaviť Rada, no odmietam prijať Roenov nápad. Roen je lovec. Nemusím s ním ani hovoriť, aby som tušila, že svoje rozhodnutie zmilovať sa nad Čukom vníma ako zlyhanie v povinnosti. Ľutuje, že goblina nesťal vo chvíli, keď sa dozvedel o Radovi.

Nálada skupiny je stále na bode mrazu, no začínam mať pocit, že Rafael nebude tak zlým spoločníkom, ako som sa pôvodne obávala. Tolerujeme sa. Dokonca nám verí, že sme nevedeli, čo Rad chystá. Stále by mi však bolo milšie namiesto na juh cestovať na západ, ako chce trpaslík. Odkedy sa dozvedel, že by tam mohol stretnúť veľmi starého a mocného trpaslíčieho bojovníka Dama Kladiva, silou-mocou nás tým smerom ťahá. Cesta na juh ho teda vôbec neteší.

Snáď sa situácia u Aedonovej rodiny vyrieši rýchlo a budeme mať možnosť opäť slobodne putovať po svojom. Záleží, či bude Rafael ochotný nás nechať odísť. Možnože by sa nám podarilo nenápadne sa vytratiť? Ale čo voz a kôň, hm, s nimi sa cestuje oveľa pohodlnejšie. Moje nohy si veľmi dobre pamätajú všetky mesiace pešieho pochodu.

Hah, a keď si pomyslím, že Aedon od kniežaťa Mareka v Stinnej nechcel žiadať odmenu za vyriešenie vraždy knihovníka! Myslel si, že je to asi pod jeho úroveň, alebo neviem. Marek povedal, nech si pýtame a uvidí sa. Tak sme žiadali koňa s vozom a zásoby. To je tak moc, keď nás čakala cesta do Jazerného mesta? Nemyslím si. Tri týždne s vozom znamenajú tri týždne, kedy nemusíme nosiť všetku batožinu my.

Marek je syn kniežaťa Mariána, s ktorým sme mali veľmi blízke stretnutie. Ostatne, tú situáciu s Kaylom som už myslím spomínala... alebo... áno, mám to tu. Len som už nepísala, o čo presne išlo. Zdá sa to tak dávno. Pradávno! To boli lesy ešte plné tých malých šedých krýs.

Napriek tomu, že ma osud kniežaťa Mariána a jeho ženy mrzí, a zaujímalo by ma, ako presne došlo k tomu, že ich niekto otrávil, naše stretnutie s ním bolo jedným z tých komickejších zážitkov. Môžem to napísať? Hm...

Zvažovala som, že stránky po zapísaní budem páliť. Predsa len, nepotrebujem spätne čítať svoje výlevy a nebolo by rozumné, aby sa k nim dostal niekto cudzí. Neostýchala by som sa popisovať aj veľmi privátne veci. Napríklad to, ako sme na Karathemov popud prepadli a zajali knieža Mariána so ženou aj s družinou a mali sme za úlohu týždeň ich držať v lese.

Ha. Tam bola tá úžasná scénka s tým, ako Čuk po nebohom zviazanom kniežati hodil cibuľu! Čuk to považoval za dobrý skutok, nech sa knieža trochu naje. Asi nepochopil, že za prvé so zviazanými rukami cibuľu nechytí, takže mu vpálila priamo do hlavy, a zároveň ľudia bežne nejedia samotnú cibuľu. Náš goblin bol úžasný v ignorácii ľudských zvykov.

Menej som sa už smiala, keď som Mariána stretla na hrade v Řečišti a chcel ma nechať zavrieť! Nedržali sme ho napokon celý týždeň (mnohí z nás si oddýchli, živiť toľko ľudí a starať sa o nich v lese by bola fakt fuška), stačilo pár dní, no zjavne nám to mal stále za zlé. Zmena plánu prišla opäť od Karathema. Ach, tie jeho politické čachry-machry, radšej sa od toho chcem držať čo najďalej.

Stretnutie s Mariánovým synom Marekom bolo... trochu smutné. Nemyslím, že vedel, čo presne sa stalo jeho rodičom, ani netušil, že sme im pripravili tak nepríjemnú situáciu. Toto znelo, akoby sme ich otrávili my, ale to vôbec nie je pravda. Správu o ich smrti sme sa dozvedeli až oveľa, oveľa neskôr. My sme s nimi len strávili pár dní, nečakali sme, že ich niekto

Marek by nás asi hneď pozatváral, keby o našom spoločnom pobyte v lese vedel. Ak by nás teda rovno nenechal popraviť. To by už bolo druhé mesto, kde by na nás chystali šibenicu. Čo by mi na to povedala učiteľka, keby vedela, že som sa takto začala poflakovať na okraji zákona? "Mia, vrháš zlé svetlo na naše prastaré umenie! Mia, si hanbou pre svoje poslanie. Mia, mala by si si uvedomiť, že máš určité povinnosti!" Lenže učiteľka tu so mnou nie je a ja sa snažím nasledovať jej rady najlepšie, ako viem.

Ďalší na koho spomínam, pretože jeho smrť mi prišla hlúpa a zbytočná bol aj mladý knihovník, učedník knihovníka vo verejnej knižnici na hrade v Stinnej. Mračen sa tuším volal? Zaplietli sme sa do jeho prípadu úplne nečakane. Ale zase za to istou mierou mohol Karathem. O Mračenovom spojení s astrálnou bytosťou, ani celú záležitosť s vraždou jeho majstra asi nechcem teraz moc podrobne opisovať.

Mračen bol mladý chalan, možno môjho veku. Bol trošku zakríknutý, ale ináč vcelku zlatý. Mal taký milý úsmev, keď mi požičiaval knihy. Kto by povedal, že bol zapletený do tak temných záležitostí. Služba Černobogovi? Temnota valiaca sa na svet? Akoby nestačilo, že už na severe sme videli koniec sveta v záplave krýs. Teraz sa do toho zamiešajú aj starí bohovia? Ušli sme. Vlastne sme to nevyriešili. Ako by sme mohli? V duševnom svete, keď som putovala po väzbách a obrazoch, keď na mňa hovoril ten údajný posol Černoboga, narazila som na čosi mocné. Čosi príšerné. Mala som pocit, že keby nasledujem tú väzbu, snáď sa mi uškvarí mozog priamo v lebke. Ak toto bol Černobog, a ja verím, že bol, tak sa na svet skutočne rúti niečo strašné. Chveje sa mi ruka zakaždým, keď začínam písať jeho meno.

A Rad? Ktorý sa už na svet dostal? Ak sa tí dvaja nejak spoja.... Čo sa to len deje v astrále? Bytosti zo Sfér niečo chystajú. Celé je to podozrivé a obávam sa, že s tým nič nezmôžeme. Preto sa musíme poponáhľať, pretože čoskoro už nebude kam ujsť. Ale nechcem ostatných strašiť. Sme stále veľmi rozrušení. Nemáme to ako momentálne vyriešiť, preto putujeme pomaly ďalej a veríme, že naša chvíľa buď príde, alebo to všetko napraví niekto iný.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kreox Kreox | 20. srpna 2017 v 22:26 | Reagovat

Mnjely sme jýt hledat DAM KLAĎYVO. Sem tušyl že na jyhu je to špatne. Ale cesta začyna v každým okamžyku. Tož sme šly na jyh.

2 LM LM | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 9:01 | Reagovat

Máš zaujímavý príbeh rozbehnutý :) A veľmi podarenú ilustráciu :)

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 14:37 | Reagovat

Orinka vydala dalšiu časť! A je parádna (ako vždy). Ale najviac som dostala výbuch smiechu pri mene Čuk. Proste ja neviem prečo, aleto bolo tak vtipne pre mna, že konec :D
Rovnako ako LM aj ja musím pochváliť obrázok. zachariáš TOP!
Sayka sa teší na pokračko.^^

4 Já | Web | 21. srpna 2017 v 15:08 | Reagovat

Ta ilustrace je opravdu povedená. :))

5 Muntrskync Muntrskync | E-mail | Web | 4. října 2017 v 1:07 | Reagovat

viagra online purchase
<a href="http://sexviagen.com/">generic viagra</a>
viagra sales
<a href="http://sexviagen.com/">buy viagra</a> ’

6 Fwjjcoenda Fwjjcoenda | E-mail | Web | 4. října 2017 v 7:36 | Reagovat

payday loans no credit check no faxing
<a href="https://paydayllae.com/">fast payday loans</a>
200 cash payday loan
<a href=https://paydayllae.com/>payday loans no credit check</a> ’

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama