Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Denník theurgé - zápis tretí

23. srpna 2017 v 17:26 | Orida |  Psaníčka, básničky

Miin príbeh pokračuje. Ako je vidno, nič moc iného na blogu nepribúda, ale povedzme, že je to čosi, čo ma momentálne drží a baví.
Každopádne, keďže už som v minulom článku naznačila, ako tento príbeh vzniká a prečo, mám smutnú správu. Ďalšie časti nebudú pribúdať takouto rýchlosťou. Ono, keďže je to zápis sedení, ktoré sú tak raz za týždeň, ak máme šťastie... Ide to horšie. Zápis štvrtý dobehne momentálny dej v hre, takže si aj ja sama budem musieť počkať na to, ako sa príbeh bude ďalej odvíjať. Jediné čo môžem, je vplietať zatiaľ udalosti minulé.
Termín ďalšieho sedenia je niekedy budúci týždeň. Trpím a je mi z toho smutno, som zvedavá, ako to bude pokračovať. No vy trpieť nemusíte, pretože mám pre vás zatiaľ zápis tretí. :)
(A možno v tomto týždni aj nejaký článok z iného súdku. Ktožehovie.)

(theurgé Mia, hraničiar Jasen, trpasličí bojovník Kreox, na voze Najvyšší, vlk Zachariáš, mág Aedon, lovec mágov Roen, goblin Čuk a astrálna bytosť Rad)



Bouřný vrch


Čo dokážu niektorí mágovia... Netušila som, že takéhoto kúzla niekedy uvidím na vlastné oči. Behá mi z toho až mráz po chrbte, preto píšem do denníka, aby som sa trochu upokojila.

Zvládnem niekedy ja niečo také? Hýbať celými hromadami kamenia? Dávať život veciam, ktoré by mali ostať bez neho? Moje možnosti sú iné... ale podobné. Mág rozkazuje kameňu, núti ho nadobudnúť humanoidné rysy, kráčať krajinou... ja by som mohla dať niečo do kameňa. Dať mu dušu. Toto sú odvetvia theurgických vied, ktoré ma učiteľka nestihla naučiť. Modlikala som, aby mi ukázala démona astrálnu bytosť. Bola som hlúpa. Naivná. A príliš nadšená. Nestačila mi teória, nestačili mi varovania, ako moc sa to môže pokaziť pri najmenšom zaváhaní. S astrálnymi bytosťami si neradno zahrávať. Ne-Rad-no. Ha. Čuk by to považoval za dobrý vtip.

Vyhovela mi. Pred tromi rokmi splnila moju túžbu a priviedla na svet... Čosi.

Bežala som dlho a ďaleko, zvierajúc v rukách jej knihu, príliš vystrašená na to, aby som si trúfla obzrieť sa. Začínam mať pocit, že môj život sa zmenil na sériu zbesilých úprkov. Vtedy som ju videla naposledy. Svoju učiteľku. Jedinú matku, ktorú som poznala. Jedinú priateľku, ktorú som mala. Jedinú rodinu, čo som stratila.

Ale! Verím, že predsa len žije. Pocítila som prítomnosť jej duše, som presvedčená, že je niekde len uväznená, snáď v astrále, kdesi mimo môj dosah. Je na mne, aby som ju oslobodila. Možno ju astrálna bytosť privolaná na svet nezničila, ale len... Ktoviečo jej urobila. Po troch rokoch smútku a viny rozožierajúcej moje vnútro mám nádej, že ju ešte uvidím. Čo ak ju to ovládlo, tak ako Rad ovládol Čuka. A ja verím... Verím, že to dokážem. Tak ako Čuka, oslobodím aj ju!

Učiteľka ma vzala od pokrvnej rodiny príliš malú na to, aby som smútila za matkou. Aby som si ju vôbec pamätala. Rozvíjala môj magický potenciál. Dávala mi smer do života, vysvetľovala mi, ako my obdarení máme poslanie pomáhať ľuďom.

Myslela som, že od toho bolestného rozlúčenia budem už naveky putovať svetom sama. No stretla som ich. Svojich hulvátov, hromotlukov, beznádejné prípady na okraji spoločnosti. Neviem sa nabažiť ich prítomnosti, ich hrubého a občas trochu priblblého humoru. Sme spolu len pár mesiacov, ale mám pocit, akoby naše zážitky napĺňali môj život viac, než tie tri roky samoty.

Preto mi tak chýba Čuk. Bol z nich vždy najveselší. S najšialenejšími nápadmi, s pyromanskými sklonmi a vždy ochotný podeliť sa o svoje opiáty.

Ale dosť spomienok a nejasných plánov. Ako sme sa dostali zas do tejto kaše? prečo sa nám to zase všetko valí na hlavu?

Dorazili sme do Bouřného vrchu, k Aleströmovcom. Naivne som si myslela, že to najhoršie čo nás čaká bude pretrpieť pár trápne formálnych Aedonových pokusov nadviazať konverzáciu s bratom. Ale to nestačilo. Nie. Už keď sme vošli do prijímacej sály, sedel tam. Ten najdivnejší chlap, akého som kedy videla. Sigmar. Všetkým nám rýchlo došlo, že je to mág. So svojim jedným okom, palicou a povýšeným pohľadom, nebolo pochýb. Vyzeral divne. Akože fakt divne.

Aedon samozrejme nerozumel tomu, prečo jeho rodina spolupracuje s mágom... a ešte k tomu s mágom, ktorý nie je z Rádu. Pre nášho priatelíčka to bola tvrdá rana pod pás. Mág, ktorý nie je z Rádu? Spozornela som.

Aedon, on... Sa chcel so Sigmarom pozhovárať osamote. A chcel ma pri tom, aby som... Ja neviem, použila svoje schopnosti a skúsila z neho čosi vycítiť? Celú dobu som sa chvela, tak nepríjemné bolo stáť v jeho prítomnosti. Bol mocný. Tak neskonale mocný, že ja ani Aedon by sme nemali šancu.

Už ani neviem, čo všetko medzi sebou riešili. Odkiaľ, že to je? Z juhu. Prečo sem prišiel? Poskytnúť služby Aedonovmu bratovi Michaelovi. A podobné hlúposti.

Bol strašne podozrivý. Keď som ja bola schopná vycítiť, jeho magický potenciál, som si stopercentne istá, že aj on vycítil ten môj. A keďže ma Aedon zobral na toto stretnutie, nebolo pochýb o tom, že Sigmar si to všetko domyslel. Díval sa na mňa tým svojim jedným okom a visela mu za ním otázka. Otázka o mne. Ale Aedon ho nenechal ju vyrieknuť.

Ten podivín niečo plánuje. Som si tým istá. Naivne som si myslela, že to bude tá nepríjemnosť v rode, pred ktorou Aedona varovali. Vyzeralo to, že Sigmar kuje niečo proti Michaelovi a Aleströmovcom všeobecne. Ako som sa len mýlila. Netuším nakoľko je v jeho pláne sa nás zbaviť, pochovať nás pod tou hromadou kamenia... A asi to ani nechcem vedieť.

Kreox s Jasenom (a kupodivu aj Roen) boli samozrejme opätovne hŕŕ do ponúkania svojich služieb. Ešte v ten večer, čo sme dorazili do hradu, navrhli Michaelovi, že ak by s niečím bolo potreba pomôcť, sú tu. Aedonov brat dlho neotáľal, pretože už ďalšieho rána (bolo to prakticky hneď po našom nemilom "rozhovore" so Sigmarom) si nás dal zavolať.

Ha, vraj nižšie na juhu, takmer pri hranici Kráľovstva, čosi spôsobuje problémy. Vraj Sigmar čosi vycítil a myslí si, že by sme sa s tým dokázali vysporiadať. Ževraj z poslaných hliadok sa ani jedna nevrátila. Už takto zmizli viac ako dve desiatky mužov.

Dve desiatky! A on tam pošle trpaslíka, chlapíka z lesa a lovca mágov! No a mňa. Na prvý pohľad mladé dievča, čo ani neudrží zbraň. Čo si Michael myslel? Čo si myslel Sigmar?! Nerozumiem tomu, prečo nám to prišlo ako dobrý nápad. Ale šli sme sa tam aj tak pozrieť. Veľká chyba.

Hm... Roen sa stále nevracia. Už je to takmer hodina a ja sa obávam, či bol dobrý nápad nechávať ho ísť osamote. No nikto z nás po tom úteku už nemá energiu vydať sa za ním. Je to schopný bojovník, snáď

Od začiatku mi to bolo podozrivé. Chce nás snáď Sigmar preč zo sídla, aby mohol spriadať svoje plány? Prečo potom ale nepošle s nami aj Aedona? Čo nás to len čaká?

Aspoň som Aedonovi pred odchodom oznámila, kam ideme. Zastihla som ho, ako sa pokúša jazdiť na koni, aby pobavil svoju sestru. Teší ma, že sa snažil opätovne zblížiť s rodinou, no jeho magické schopnosti by sa nám určite hodili na tejto rozhodne málo premyslenej ceste. Moje obavy, že by to mohla byť Sigmarova pasca bral na vedomie, no neponúkol svoju asistenciu. Trochu ma to mrzí. S ním by sa to určite vyvíjalo inak.

Cesta trvala necelé dva dni pešieho pochodu (chlapi odmietli vziať voz, keby sa náhodou niečo stalo, ako by sa nám len teraz mohol hodiť). Chlapík z blízkej dedinky nám poukazoval miesta, kde sa ... Kde čosi rozdrtilo tých vojakov. Vraj to vyzeralo, akoby ich zasypali skaly. Uprostred mýtiny v lese?

Našli sme stopy. Veľké. Ťažké. Ako niečo... Kamenné.

Stopy začínali pri nehybných skaliskách a končili uprostred mýtiny v ohorenej tráve. Nič viac. Nič menej. Nevedeli sme si rady. Na všetkých miestach, ktoré sme obišli, to vyzeralo rovnako.

Nezdalo sa mi to. Bolo to príliš podozrivé, príliš neprirodzené. Rozhodla som sa pokúsiť sa nájsť vodítka v duševnom svete. Bola tam väzba na akúsi dušu. S tými kameňmi niekto manipuloval. Ktosi, kto bol stále v lese. Ktosi... Kto mal v rukách palicu ako mág.

Kiežby som vtedy bola opatrnejšia. Mala som im to povedať. Mala som ich odtiahnuť preč, že je to nad naše sily, že je to príliš nebezpečné. Pokračovali sem však v ceste. Stále mám tú masu skál valiacu sa za nami pred očami, aj keď už jej niet.

K večeru sme našli zrúcaninu akejsi veže. Hore na kopci nad lesom. Zašli sme sa tam pozrieť. Bohovia, vážne to bolo len pred pár hodinami? Ešte stále mám pocit, že mi od behu búši srdce. Ledva od únavy udržím otvorené oči, no nechcem spať. Znepokojuje ma, že Roen sa tam šiel opäť pozrieť.

V tej veži... Boli kamene, rovnaké ako v lese. S napojením na toho mága. Bolo zjavné, že tam niekto prebýva, pretože jediný kus nábytku, bol úplne čistulinký stôl. Nemal na sebe ani len smietku prachu. Už vtedy som tušila niečo zlého. Chcela som odísť, nenocovať tam, skryť sa v bezpečí lesa... Ha, bezpečí. Keď tam chodili hromady kamenia, moc bezpečne to neznelo, no aj tak, toto miesto bolo príliš divné. Príliš... Desivé.

Utáborili sme sa tam. Z nepokojného spánku nás vytrhol blesk. Len tak. Úder obrovského výboja priamo doprostred tých skál pred vežou. Vydesene sme sa pozbierali, pretreli si oči a neverili tomu, čo vidíme. Skaly sa začali hýbať. Najskôr len pomaly, no neustále zrýchľujúc sa zdvíhali do výšky a naberali hrubé rysy ľudskej podoby. Pohlo sa to za nami. Netrúfali sme si prešmyknúť sa okolo tej hrôzy, takže sme zoskákali z okna veže a o život upaľovali dolu kopcom. Do lesa. Preč. Hlavne rýchlo.

Prenasledovalo nás to. Našťastie sme boli rýchlejší. Z kopca sa tej hromade kamenia zostupovalo so značnými obtiažami. Po nekonečne dlhých minútach úprku sme sa ohliadli za seba a zistili, že už tam nič nie je. Bytosť bola preč.

Roen navrhol, že sa zájde pozrieť, čo sa stalo. Kam sa to vytratilo. Omrknúť vežu. Nemusela som ani chodiť s ním, aby som tušila, že našiel ohorenú trávu a záhadne končiace ťažké stopy.

Stále sa ešte nevrátil. Nikdy mi nebol extrémne sympatický, no je v tom s nami. Je teraz aspoň nachvíľku jedným z nás.

Kreox drží hliadku. Možno by som mohla nachvíľku zavrieť oči... Som vyčerpaná, niekoľkokrát som sa dnes ponárala do duševného sveta, naviac to chodenie, ten beh... Ale bojím sa spať. Do čoho sme sa to len znovu namočili?



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tinka77 tinka77 | Web | 24. srpna 2017 v 8:40 | Reagovat

Krásne maluješ ,-D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. srpna 2017 v 15:51 | Reagovat

V prvom rade musím pogoogliť význam astrálnych bytostí, lebo v týchto časoch o nich stále počujem a nemám páru čo to je. :D

K časti: Jej pokračko je na svete, a opäť úžasné.
Až teraz som si uvedomila, že hoc v príbehu nie sú žiadne dialógy, vôbec to nevadí a ani t nechýba. Tieto zápisky sú naprosto úžasné a pútavé a obsahujú všetko, čo treba.

3 Violet Violet | Web | 24. srpna 2017 v 20:46 | Reagovat

WOOOW ten obrázek je nádherný :)

4 Nagai Nagai | Web | 25. srpna 2017 v 22:39 | Reagovat

Ten obrázek je pěknýýýý

5 Tonda Tonda | E-mail | Web | 26. srpna 2017 v 7:59 | Reagovat

Děkuji za komentář u mně. :)
Umíš moc hezky kreslit. Dříve jsem moc rád četl povídky které psali lidi na blogu, možná že se k tomu díky tobě znovu vrátím. :) Vypadá to jako poutavý příběh.

6 Magor Magor | 26. srpna 2017 v 19:38 | Reagovat

Hezky kreslíš :D
A kdy bude další část ??? :D

7 Fwjjcoenda Fwjjcoenda | E-mail | Web | 4. října 2017 v 8:20 | Reagovat

cash loans
<a href="https://paydayllae.com/">3 month payday loans</a>
bad credit faxless payday loans
<a href=https://paydayllae.com/>payday loans online</a> ’

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama