Vitajte v mojom svete. Vezmite si kúsok zo mňa, a na oplátku tu zanechajte kúsok zo seba.

Denník theurgé - zápis ôsmy

21. listopadu 2017 v 15:01 | Orida
Deje sa toho tak moc, že sa vlastne nič nedeje. Hrm.

U starešiny

Hotovo.
Je to vyriešené. Karolína. Starešina. Les... Vlk.

Môžeme sa pomaly pohnúť zas ďalej, aj keď, čo je ďalej? Vraj dva-tri týždne len bezútešné močiare. Po skúsenosti s vílou... Možno budeme napokon v dobrom spomínať na pokojné a nudné pohodlie Hostincu V Bažinách. Slimáci nám po ceste asi chýbať nebudú, v okolí ich žije mnoho.

Mám z toho všetkého taký zvláštny pocit. Ja... Stále spracovávam, čo sa stalo. Škoda, že ma tu nechali. Samú? Nie, veď je tu Karolína aj starešina ale... Akosi nemám chuť s nimi hovoriť. Možno by som sa babky mohla neskôr spýtať na tú mapu... Od toho hajzla z juhu, ktorá má vyznačené miesta s magickým... Alebo nie, to neznie dobre. Čo tak sa len opýtať, či nevie o spôsobe, ako načerpávať moc zo žriediel? Ten holomrd to vedel, možno by druidka...?

Luna sa vrátila do hostinca, vraj chce vidieť posteľ a aspoň oboznámi Griallu a Jivana o tom, čo sa stalo s vlkom. Jasen odišiel nie tak dlho po nej. Nazad k tým jaskyniam, kde sme stretli vlka. Asi niečo preskúmať, neviem. Chcela som ísť s ním, ale bola som šťastná, že sedím... Naviac mi nechal strážiť Kreoxovu sekeru a zvyšok svojich vecí, vraj ide naľahko, len čosi obzrieť.

Sedím teda na zemi vedľa našich vecí, v chatke, v ktorej žije starešina. Nerozumiem tomu, ako sme sa do tak malého priestoru zmestili toľkí na spanie. Dnes večer to vyzerá, že bude miesta oveľa viac, keďže na zemi spím sama. Jasen sa stále nevrátil, jaskyne sú... Ďalej.

Ostávam tu ešte jednu noc, v nádeji, že sa Valerian preberie z bezvedomia. Jeho rany už vyzerajú lepšie, ale aj tak sa sám ďaleko nedostane. Nemohli sme ho tu predsa nechať, kto by mu pomohol nazad do hostinca? Karolína? Starešina? To ťažko. Aj keď by mu naša červenú-obľubujúca známa mohla oplatiť starostlivosť, ktorú jej venoval, kým ona sama ležala nevládna v hostinci.

Včerajšok bol opäť jedným zo šialených, strastiplných dní, na ktoré budem ešte dlho spomínať, alebo úporne túžiť zabudnúť. Toľko sa toho stalo, že sa to zdá ako týždeň, nie jediný deň. Hneď zrána sme sa s Lunou vybrali po stopách Jasena a Valeriana. Bola som jej vďačná, že ma sprevádzala. Nevydržala som sedieť na mieste už ani chvíľku, mala som zlý pocit a obavy, ale sama by som sa na cestou lesom asi neodhodlala.

Stále sa mi nepáči, že Jasen odišiel len tak bezo mňa. Teda, myslím predtým k starešine. Tentoraz mi to aspoň stihol vysvetliť. Ale keď sa vydal sám po Valerianových stopách... Možno som bola zrovna zahĺbená v meditácii a... ale... Myslela som... S tými vlkmi predtým?
Stáva sa to akousi tradíciou. Možno je to tak ale lepšie. Nerada by som mu bola na príťaž, dokáže sa dobre skrývať, rýchlo pohybovať lesom a ja? Ja nosím knihy a zosielam zväčša nie moc efektívne vyrátané kúzla.

Grialla nám jakž-takž popísala cestu, pretože večer toho príliš vypila a nevyzerala, že by sa jej chcelo s nami chodiť lesom. Yivan sa tiež radšej zdržal v hostinci. Keď nad tým spätne uvažujem, možno by ich prítomnosť mohla prospieť v boji, ale na zemi u starešiny by sme sa všetci rozhodne nevyspali. I keď... Grialla už viackrát spomínala, že jej nerobí problém spánok vonku a beztak ta už prespával Jasen. Hádam by to aj nejak fungovalo. Valerian by možno neskončil v kaluži vlastnej krvi...

Každopádne, asi tak v polovici cesty sme narazili na Jasena aj s Valerianom, ktorí sa vybrali za nami k hostincu, informovať nás o situácii. Všetko bolo zrazu jednoduchšie, vzali nás nazad ku starej chalúpke a jej takmer rozprávkovo pôsobiacej majiteľke.

Pýtali sa na veľkého čierneho vlka, ktorý s nimi údajne hovoril. Veľký vlk? Už zase? Vrátila sa mi spomienka na iného obrieho vlka. Bieleho, ktorého sme videli pred časom, v lesoch ešte okolo Řečište. Neskôr sa nám ukázal ako prekrásny muž. Bol s Ctiradom... Tam sme stratili Tiavela...
Bol tento čierny vlk podobný tomu duchovi lesa? Vraj nie. Vraj tento je... zlý. Plný koncentrovaného zla, ktoré v posledných náznakoch zotrvalo v lese po tom, čo sa ho starešina snažila očistiť.

Sú z Kruhu. Tie dve. Karolína aj starešina. Neviem presne, čo to ten Kruh je, ale podľa všetkého nejaký... duidský spolok? Liečitelia? Niečo také. Jasen bol očividne rád, že sa s niekým takým stretol.

Každopádne... Vlk. Čierne hebedo, ktoré chce údajne Karolínu... Ale... Nechce ju zabiť. Len... Naplniť zlom. Tak to myslím, hovorili. Dostať na svoju stranu.

Ha, ďalšia vtipná vec, čo ma nachvíľu nútila pochybovať o tej podivnej starej žene. Všetci tí ostatní vlci, tí obyčajní, tí vlci, čo naháňali Karolínu, napadli nás, tí, čo takmer odpochodovali s mojou rukou a tiež tí, čo dohrýzli Karolínu a Jivana do bezvedomia. Tak tých poslala tá stará.

Poslala. Znie to zvláštne, aby niekto dokázal kontrolovať svorku vlkov túlajúcich sa po lese. Na druhú stranu, posol starého boha oživoval mŕtvych, aby pochodovali k zadanému cieľu, plešatý z juhu rozhýbaval kamene a tvoril z nich golemov a chudák bažinná víla za nami poslala chápadlovité potvory. Netuším, prečo mi ktosi ovládajúci vlkov prišiel ako kuriozita. Veď aj Aedon mal svojho Zachariáša. Síce to bola astrálna bytosť vtelená do vlčieho tela, mágova druhá duša, ako mu sám hovoril a vlastne šlo o úplne iný princíp, ale tak... Možno je to svojim spôsobom... obyčajné Jasen komunikuje s rastlinami a zvieratami, predsa to nie je...

Myslím, že ma to len prekvapilo. Dúfam, že je v poriadku. Aj Luna. Ktovie, čo zostalo na ceste.

Starej pani ale zrejme krivdím. Vlkov údajne poslala, pretože sa obávala, že Karolína už podľahla vlkovmu zlu. Chcela ju otráviť, tak to starešina hovorila, ale už je všetko v poriadku. Karolína síce ležala tou dobou v bezvedomí na stole, na ktorom teraz leží v bezvedomí Valerian, ale bolo nám povedané, že sa zotavuje. Že starenka učinila rituál, aby ju očistila, aby jej pomohla.

Karolína sa skutočne neskôr pozviechala, takže má určite aj Valerian reálnu šancu. Ostatne, on sa lieči z obyčajnej straty krvi a pohryznutí, nie z otravy zo starého všadeprítomného zla. Zlepšenie stavu by mohlo nastať podstatne rýchlejšie.

Keď už píšem o otrave, vyzerá to, že podivne jedovaný chlieb a pitivo v konečnom dôsledku jedovaté nie sú. Aspoň nie pre tú starú ženu. Jedná sa o špecifickú kombináciu látok, ktoré samostatne dokážu ublížiť, no dohromady navodia stavy a vízie. Vízie minulosti, budúcnosti... Starešina vďaka nim vidí, čo sa deje, čo sa ešte len bude diať. Vraj podobne videla aj Karolínu.

Prezradila nám niečo z Karolíninej minulosti, čo môže mať súvislosť s vlkom. Predtým, než sa dievčina pridala ku Kruhu, aby liečila a pomáhala, lovila ľudí. Nájomný zabijak. Ale zunovalo sa jej krvi, uľútostilo životov a hľadala rozhrešenie svojich činov v Kruhu. Z vrahyne liečiteľka. To sú mi veci.

Jasen mi neskôr ukázal šípy černejšie než samotná tma, ktoré dostal od starešniy. Nepôsobili len na mäso, trhali priamo dušu. S tými sme plánovali ísť na vlka. Moje strelecké schopnosti síce nie sú až tak pozoruhodné ako Jasenove, no aj tak som požiadala o pár tých magických šípov. Jeden nikdy nevie, možno by sa ukázala vhodná príležitosť...
Neskôr, keď už bolo po všetkom, sme sa stareny pýtali, odkiaľ tie šípy sú, ako by sa dali vyrobiť a či by... Či by dokázali oddeliť dušu od tela. Áno, myslela som na Čuka. Keby strelíme takýto šíp do Radom ovládaného tela nášho priateľa goblina mohol by... Fungovalo by? Vraj nie. Vraj by sme oddelili slabšiu dušu. Vraj by nejaký theurg mohol byť dosť mocný na to, upraviť šíp, aby oddelila tú silnejšiu, ale... ale... Je to jedna z ciest, ktorými by som sa mohla skúsiť uberať. Jeden zo spôsobov, ako by sme mohli pomôcť Čukovi! Ak nájdem... Nejak... Zmením ten šíp, ja... Mohli by sme! Čuk!

Ale to som odbočila, k tomuto som nechcela zachádzať, sú to iba hypotézy. Prenocovali sme. Aj keď bola chalúpka mrňavá, ako som už písala, nejak sme sa predsa len pomestili. Spánok to bol nepokojný a nepohodlný. Ach, posteľ v hostinci! Už som dlho nespala na zemi, takmer som zabudla, aké to je.

Vlk bol veľký, zlý a nebezpečný. Bol... Starešina nám vlastne nikdy presne nevysvetlila, čím bol, okrem toho, že je to koncentrované zlo a bolo ho treba zabiť, rozhodne a definitívne, aspoň to tvrdila. Možno... Ale nie

Padol návrh, či by s nami starešina nemohla poslať pár svojich vlkov. Aby sme mali pomoc, keď už Grialla a Yivan nie sú prítomní. Aby sme mali lepšiu šancu na úspech. Lenže údajne vlkova moc silnie ako starkinej klesá a naopak... Ak vlk získa prevahu, mohli by sa naši chlpatí spoločníci proti nám obrátiť. Myslím, že som nebola jediná, komu sa v tej chvíli pre očami zjavili rozgniavené vlčie gamby.

Dohodlo sa, že s nami pôjde jeden vlk. Ak by bolo zle, nebol by to taký problém a ak by bolo dobre... bola by to iste veľká pomoc. Chudák vĺčko, Takto zbytočne prišiel o život.
Aspoň nás ale doviedol k miestu, kde sa pohyboval ten čierny. Bol skutočne mohutný, tie zubiská, tie oči... Ale to predbieham. Prišli sme k jaskyniam. Jaskyni? Vyzeralo to ako celý komplex ciest vinúcich sa pod kopcom. Vnútri bola čiernočierna tma.

Tam je. Bol. Mal byť?

Bolo potrebné niekde prenocovať a v týchto miestach to nepôsobilo najrozumnejšie. Vlk nám však opätovne pomohol, na Jasenovu prosbu nám ukázal relatívne príjemné miesto na spanie.

Jasen... Dostal šialený nápad. Priam... Ja neviem, nezodpovedný? Hlúpy? Zo striebristých vlasov, ktoré odrezal víle... Z akýchsi bylín a čo ja viem čoho všetkého ešte. Vyrobil... čo to bolo atrament? Tuš? Požiadal ma, poprosil. Vraj počul o akejsi metóde... Že chce, aby som mu skúsila do ruky vytetovať symbol vzduchu z Kreoxovej sekery. Že tak nejak chce do seba dostať element, keď už s nimi pracuje a víla ako tvor vzduchu a... Taký obrad. Rituál. Nevedela som, čo mu na to povedať... Ja a niekoho tetovať? V lese? Ešte s tak... Primitívnymi nástrojmi?

Valerian bol proti. Krútil hlavou, protestoval. Nedivím sa mu. Tiež mi to pripadalo... neviem. Ale súhlasila som. S tým, že to aspoň nebude na pravej ruke. Ak by sa mu to zapáli, infikuje alebo čo ja viem čo... Čo ak mu napokon budeme musieť urezať ruku? Otrava krvi... A mnohé príšerné veci sa mi hnali hlavou. Ale súhlasila som, samozrejme, že som súhlasila.

Urobili sme to, keď mal hliadku. Aby to Luna s Valerianom nemuseli sledovať alebo komentovať. Hm... Beztak to bolo zbytočné tajnostkárstvo... Nevyšlo to podľa predstáv. Nie som... zručná v takýchto náležitostiach, nevyšlo to a mrzí ma to, vážne ma to mrzí, zvládla som len malinkú čiaročku a predsa... Jasenove výkriky prebudili našich spoločníkov. Ja samotná som sa ich zľakla a odmietla pokračovať a...
Mno. Bola to nepremyslená vec. Ale napokon si Jasen svoj bláhový sen splnil neskôr. Starešina mu to tetovanie dokončila. S väčšou precíznosťou a rozhodne lepšou kvalitou. Zatiaľ mu ruka drží na mieste.

Už som dávno nemala tak spletité sny ako tej noci. Akoby som sa motala vo vlastnej hlave. Tak blízko na nás čosi číhalo, taký kúsok od nás sa valilo čosi strašného...

Ráno v našom táborisku chýbal vlk. Zmizol, nik netušil kedy ani kam. To nebolo dobré, vravela som si, vlastne to bolo veľmi podozrivé. Čo ak ten veľký čierny... čo ak niekde z lesa... čo...

Chlad zaliezal aj pod môj hrubý plášť. Oziabali ma prsty na rukách. Deň sa ešte len prebúdzal a zem bola vlhká. Okolo nás sa pomaly prevaľovala ranná hmla.

Vyrazili sme nazad k jaskyniam. Niečo sa v nich pohybovalo. Niečo bolo vnútri. Volali sme... Chceli to prilákať. Prilákali. Vlk. Ale... menší. Obyčajný. Nevyzeral giganticky ani agresívne, pristupoval bližšie, akoby nás volal dnu a ja... Nechápala som, čo sa s ním stalo, keď vtom... Bol to ten vlk od starešiny, nie to čierne hovädo, čo prišlo neskôr.

Všade bolo cítiť napätie. Nasledovať vlka do tmy? Ostať vonku? Otočil sa a pomaly kráčal dnu...

Valerian sa rozhodol omrknúť situáciu hore na kopci nad jaskyňami. Vyliezol po svahu, zo strany, noha sem, ruka tam a bol hore. Tá jeho zvláštna kuša hompáľajúca sa mu na chrbte. Trochu mi tým lezením pripomenul Kayla. Nech bol aký bol, liezť vedel obdivuhodne. Zrejme vďaka Kaylovi neležím teraz rozlámaná kdesi pod skalným previsom.

Valerian sa však v hmle rýchlo stratil z dohľadu. Vlk sa stratil v jaskyni. Bolo treba konať. Hlavne bolo treba konať o to rýchlejšie, keď sme začuli Valeriana kričať. Ešte šťastie, že sa ten kopec dal vyjsť aj normálnou cestou, liezť by bolo náročné.

Hmla. Nebola až tak hustá, no nepríjemne skresľovala videnie. Neustále sa v nej mihali veci, ktoré tam určite nemohli byť, ktoré som si len nahovárala.

Valerian sedel na zemi a bol zranený. Nadával, ak si dobre pamätám. Zaútočil naňho ten čierny... Nevydržala som, okamžite som musela zoslať ochrannú bariéru. Mihotaná bledá polguľa obklopila celú našu skupinku. Aspoň náznak útechy. Ak by sa do nej pustil vlk nevydržala by, myslím, ale aspoň niečo som musela skúsiť.

Bolo počuť kroky v hmle. Bolo vidieť mihanie obrysu. Bolo... Jeho slová. Som vyrovnávač.
Čo to len znamenalo? Aký vyrovnávač? Čo vyrovnáva? Skúšali sa pýtať, klásť otázky... Valerian vyliezol na strom, ja za ním lebo, lebo...
Chodilo to... Chodil okolo nás. Zdalo sa to ako hodiny, i keď to boli len údery srdca. Mohol prísť z ktorejkoľvek strany, nevideli by sme ho, kým by nebolo neskoro, bol rýchly a...

Odišiel. Vzdialil sa od nás, počuli sme kroky. Počuli sme... Kňučanie.

Krvavé vlčie telo sa zviezlo po svahu k našim nohám. Ten vlk z jaskyne. Od starešiny. Prehryznuté hrdlo.

Ešte chvíľu sme zotrvali na mieste, nevediac, či sa potvora nevráti. Jasen akýmsi svojim fascinujúcim trikom trošku rozfúkal hmlu... Vidieť jasnejšie a my sme mohli... Mohli sme sa vrátiť. Kam?

Vlk smeroval ku starešine. Bolo to predsa jasné. Cestou sme obchádzali mnohé ďalšie mŕtve vlčie telá. Pôsobilo to skoro ako celá svorka...
Prišli sme k starenkinej chate. Čakala nás. Vedela, že je v blízkosti aj ten vlk. Dokonca v takej blízkosti... Že sa ukázal...

Nijak ju to neprekvapovalo. Nevyzerala ako vydesená starenka, ale hrdo sa týčila pred svojim domom a dokonca sa zdalo, že vlka vyzýva... Že ho núka, nech len skúsi... Že je mu rovnocenným protivníkom a možno aj bola, ale prečo sme tu potom boli my?

Bol skutočne obrovský. Snáď aj väčší než duch lesa od Řečište, ale ťažko sa to dá posúdiť. Hovoril. Prehovoril na nás. Vraj sa nás to netýka. Nech ho necháme vykonať, čo zamýšľa, nech mu necháme starešinu a Karolínu.

Odmietli sme. Zaútočil.

Čiernota samotná sa zdvihla zo zeme a preletela na mňa, nie vedľa mňa. Skočil po Valerianovi po mojom boku a muž sa pod váhou mohutného tela a ostrých tesákov zvalil k zemi.

Mala som nejak pomôcť, mala som reagovať, ale... Možno by teraz Valerian neležal bezvládny na lôžku. Lenže keď som videla tie zubiská na dĺžku paže od svojej hlavy... Spanikárila som, vycúvala a rozbehla sa k Jasenovi. Ukryť sa za tých, čo majú zbrane, ukryť sa dozadu za... Starešinu?

Stará žena si čosi mumlala. V jazyku, ktorému som nerozumela, hlasom, ktorý vnášal strach už do aj tak poplašeného srdca. Niečo vyvolávala, nejaké kúzlo, to bolo jasné, ale musela pri tom vyzerať tak... zlovestne?

Jasen strieľal po vlkovi tie čierne šípy. Tiež som sa o to pokúšala, no zúfalo sa netriafala. Luna vyrazila už predtým vpred s mečom v rukách, no akosi sa pošmykla na mokrej zemi a chvíľku trvalo, kým sa s novou vervou zapojila do boja.

Valerian sa však skoro nehýbal. Vlk prskal a hrýzol, ale muž zotrvával na zemi. Vtedy som si uvedomila... že nechcem stratiť nikoho ďalšieho. Aj keď je to len náhodný chlap z krčmy, čo s nami putuje, lebo máme spoločnú cestu. Napriek mojim snahám na nikoho sa neviazať, vzniká medzi mnou a ostatnými nejaké nové puto a ja mu nedokážem zabrániť. Ak by som preto mohla pomôcť čo i len jednému ďalšiemu človeku, aby nevykrvácal... Bohovia, Roen vykrvácal, umrel, lebo sa k nemu Jasen nedostal včas...

Rozhodla som sa nechať boj tým skúseným a rozbehla sa k Valerianovi. Ale... prebiehať okolo vlka... Búšilo mi srdce, čakala som, kedy i vyletí von z hrude. Nejak som to zvládla a kým som sa pokúšala neskúsene obviazať Valerianove rany a modlila sa, nech to aspoň trochu pomôže, moji spoločníci dostali vlka k zemi.

Vyzerá to, že starešina dokončila svoje zariekavanie, vyvolala akési temné kúzlo a... Stačil jediný dotyk aby vlk padol k zemi. Venovala som sa Valerianovi, ale aj tak som bola schopná postrehnúť, že sa čierna srsť pomaly menila v... telo?

Bol tam muž. Na mieste, kde ešte pred chvíľou stálo ohromné zviera z najčernejšej tmy ležal teraz úplne obyčajný muž. S pár čiernymi šípmi trčiacimi z tela. K absurdite celej situácie sa mi teraz v hlave vynára myšlienka, že za posledných pár dní to bol už druhý nahý mužský zadok pred mojimi očami.

Už je dlho tma. Myslím, teraz. Jasen sa stále nevrátil a ja teda predpokladám, že bude spať kdesi vonku. Snáď už v lesoch nečíha nič okrem bežnej zvery.

Starešina trvala na tom, že muž musí byť zabitý. Trvala na tom nadmieru náruživo. Keď Karolína vyšla von z domu s rituálne pôsobiacim nožom... Začalo to byť celé ešte divnejšie. Čo ak... Čo ak sme sa zmýlili? Možno...

Valerian krvácajúci mi pod rukami však bol nezlomný dôkaz, že ten tvor je nebezpečný. Alebo sme sa len zas do niečoho priplietli? Do čoho vlastne? Dobro a zlo, mocnosti v lese... To nemôžeme mať obyčajný deň?

Vznikol tam konflikt. Karolína sa pomaly blížila k ležiacemu mužovi... Nie všetci s tým súhlasili... Vyvstali protesty, argumenty. Napokon však vyhrala starešina. Ostatní uznali, že má pravdu a je to takto najlepšie. Prišlo mi, že súhlasili až podozrivo rýchlo... Na to, ako moc bol Jasen proti... Ale... Voči jej neoblomnosti nebolo...

Bolo dokonané.

Potom sa veci upokojili až prekvapujúco svižne. Luna zamierila nazad do hostinca. Až teraz si spätne uvedomujem, že som sa mohla pokúsiť spojiť s Yivanom telepaticky a oznámiť mu to všetko ale... S tým čímsi napojeným na jeho vedomie... A Luna beztak zúfalo túžila po posteli. Nevidím sa jej, ani v najmenšom.

Starena súhlasila, že sa postará o Valerianove zranenia. Vďaka bohom, začínala som sa obávať, že moje snahy mu pomôcť môžu jeho stavu akurát prihoršiť. Taktiež dokončila Jasenove tetovanie a dovolila nám zostať, kým sa Valerian nepreberie. Jasen však na mieste nezotrval a ako som už spomínala, išiel sa pozrieť k jaskyniam. Čosi sa mu tam nezdalo. Mne sa tam nezdalo úplne všetko. Ani tu sa mi to nezdá, ani v hostinci... Celé tieto bažiny sú divné miesto.

Snáď je to len únavou a nervami a ráno sa moje pochyby rozptýlia.

prvá strana - predchádzajúca strana - nasledujúca strana

Čo by som k tomu ešte chcela povedať:
- Ono to z textu možno tak nevyzerá, lebo Mia o tom nevie, ale Valerian skoro umrel. Strávili sme hodnú chvíľu listovaním v pravidlách a zisťovaním, ako sa ráta krvácanie, keď je postava v bezvedomí. Ono totiž každé kolo stráca životy a ak je omdletý asi si to sám nezastaví, že... To je skutočný dôvod, prečo Mia tak vyštartovala, mal fakt namále. Našťastie nakoniec po telefonáte na Griallu (ktorej hráč sa nemohol dostaviť) sa zistilo, že je to v pohode a Val žije, uff. Bez Miinho pričinenia, ale hej, snaha bola! Sem by som priložila komentáre, ktorými nám jeho hráčka spríjemňovala bol s vlkom "Valerian umrie za 5 kôl... 4 kolá... 3 kolá... 2... Valerian nasledujúce kolo vykrváca..."

- J/Yivan a Grialla boli neprítomní, pretože ich hráči sa nemohli zúčastniť.

- Toto bolo jedno z najkratších sedení, čo sme za rok nášho hrania mali. Trvalo len nejaké 4 hodiny. Bežne hráme cca 7.

- Babča starešina si odo mňa vyslúžila prezývku Imperátor, pretože, hádajte čo, bola vlastne zlá a rituál, čo urobila na Karolíne ju dotiahol tiež na "temnú stranu". Pôvodne babička vážne prišla očistiť les od zla ale akosi sa jej to nepodarilo a uááá tiež sa stala zlou. Cha. Ale postavy to nevedia, len občas sa im čosi nezdá.

- Tešíme sa, či babča začarovala nejaké zlo do Jasenovho tetovania, nikto nič nevie, ale ja sa smejem! Húú.

- Vlk vyrovnávač fungoval trochu nemilo (náš PJ sám hovoril, že ten systém nedomyslel a len si tým skomplikoval život) na snahe vyrovnať pomer dobro-zlo okolo seba a v lese. Mnohé rolové hry ako Dungeons and Dragons fungujú na princípe vyznaní, ktoré popisujú náturu postáv. Je ich 9 a v základe sú rozlíšené na dobro, zlo a neutrál a k tomu sa pripája chaos (chaotic), zákon (lawful) a neutrál. Takže napr. Miu som určila ako chaotické dobro, keď si PJ pýtal na papierikoch naše vyznania. Na základe tohoto potom vlk vyrovnávač vyberal svoje ciele, aby bola udržaná rovnováha. V hmle však nemal ešte prečítaných všetkých z nás, preto nezaútočil a šiel radšej po vlkoch v okolí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. listopadu 2017 v 15:21 | Reagovat

Konečne osmička! Hm... že "nič sa neudialo"... podľa mňa celkom dosť, na to, že ste hrali len 4 hoďky.
Holomrd :D :D to budem používať, to znie dobre.
Valerian :( chudak, ale hlavne Mia, chúďa to dievča... ale páči sa mi koment o snahe :D Snaha sa cení :D
Karolina! :O Ja som vedela, že bude... mať zlú minulosť! Nájomný zabijak! Ojojoj to sa Sayke náramne páči! (Viac by sa mi lubila, keby taká stále bola... jej ušľachtilé srdce liečiteľky sa mi nepáči) :D
Tá temnota! :/ Zuby dlhé ako paže... brrr.. to neznelo dobre.
Nemam rada starešinu... príde mi... tajomná (v tom zlom svetle) a ešte aj ten odstavec o tom, ako nástojila na zabití toho muža mi príde záhadné.
Bažiny sú divné miesto... som zvedavá, ako to bude celé pokračovať.

2 Kristen Kristen | Web | 22. listopadu 2017 v 16:29 | Reagovat

Že nájomný zabijak? To som nečakala to je fakt temná minulosť. Opis temnoty... super! Veľmi sa teším ďalšiu kapču

3 Kristen Kristen | Web | 10. května 2018 v 20:46 | Reagovat

Vidím, že sa možno vraciaš na blog, keďže sa zmenil dizajn :!

4 ShaylaXyine ShaylaXyine | E-mail | 11. října 2018 v 16:49 | Reagovat

Absolutně nová aktualizace balíčku SEO / SMM "XRumer 16.0 + XEvil 4.0":
captcha řešení Google, Facebook, Bing, Hotmail, SolveMedia, Yandex,
a více než 8400 dalších kategorií captcha,
s nejvyšší přesností (80 až 100%) a nejvyšší rychlostí (100 img za sekundu).
Můžete připojit XEvil 4.0 k nejoblíbenějšímu softwaru SEO / SMM: XRumer, GSA SER, ZennoPoster, Srapebox, Senuke a více než 100 dalších softwarů.

Zájem? Existuje spousta nepřehledných videí o XEvile na YouTube.
Hodně štěstí!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama